Meditácia na 19.11.2020
Štvrtok 33. týždňa v Cezročnom období | Lk 19, 41-44
Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia.“
Čo pre mňa znamená dom Boží? Aké je moje správanie v dome Božom? Čo by som si mal viac uvedomiť vo vzťahu k domu Božiemu? Ježiš, keď vyhnal z chrámu predavačov, hovoril: „Môj dom bude domom modlitby.“ (Lk 19,46) Ježiš sa dal uniesť hnevom pre zneváženie chrámu a vyhnal z neho cudzie elementy. Chrám je miesto, kde má čo povedať predovšetkým Boh. Najmä duša je dom Boží. V duši ma znieť Boží hlas, svedomie. Dôstojný príbytok pre Boha treba budovať, chrániť, oň dbať. Dom Boží je vizitka. Starať sa o krásu domu Božieho je česť, povinnosť, túžba toho, kto miluje Boha. V dome Božom sa adoruje, počúva Boh, rozpráva s Bohom.
Je správne osvojiť si zásady, ktoré dom Boží robia mne aj iným príťažlivým, obľúbeným, potrebným, dôležitým, kde možno nájsť to, čo inde sa nedá, prípadne v takej miere, ako len v dome Božom. Amen.
