Meditácia na 21.11.2020
Obetovanie Panny Márie | Lk 20, 27-40
K Ježišovi prišli niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“ Ježiš im povedal: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.“ A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.
Panna Mária je tiež činná postava v dejinách našej spásy. Keď o nej hovoríme, že žila v tichu, neznamená, že bez obetí. Spomeňme si na obete, ktoré priniesla pre Ježiša: Už samotný súhlas daný anjelovi je veľká obeta. Bez poradenia sa s Jozefom vystavuje sa tvrdému zvyku národa. Taká žena podľa tradície má byť ukameňovaná. Nebolo to nič príjemné, splniť príkaz cisára Augusta a v požehnanom stave cestovať z Nazareta do ďalekého Betlehema. A tá noc, keď v maštali má priniesť na svet Boha? Hneď krátko na to útek do Egypta. Cudzí svet. Mária má v dome Boha a ona ticho slúži svojmu Synovi-Bohu. Keď sa stratí dvanásťročný Ježiš v chráme, tri dni ho hľadá. To nie je obeta? A keď Ježiš povie spomínané slová, Mária sa neurazí, pretože ona aj vtedy si je vedomá, že chce slúžiť. Kto slúži, ten vie, čo je to priniesť obetu.
Ježiš nás pozýva ísť za ním. Vôľa nebeského Otca sa nám má stať samozrejmou. Nie je to však tak ľahké a jednoduché. Vedieť sa zriecť svojho pohodlia, času, ísť aj vtedy, keď mám čas na relaxáciu, odpočinok, v noci, cez dovolenku niekomu pomôcť, je veľká vec. Kto vie takto poslúžiť bez reptania, bez nároku na nejakú odmenu, či to nie je hrdinské dielo?
Matka vstáva k postieľke dieťaťa, keď je choré. Zaplatí to dieťa niekedy matke? Ktoré z detí odmení namáhavú prácu otca? Prečo to robia rodičia? Lebo milujú svoje deti. A ten, kto miluje, ten vie prinášať veľa obetí. Láska je semenišťom obetí, ktoré prinášajú požehnanie. Bez lásky je to len povinnosť.
Ježiš nás dnes oslovuje. Buď mužom obety! Buď ženou obety! Otvorme svoje oči a srdce pre obetu. Amen.