Meditácia na 22.11.2020
34. nedeľa v Cezročnom období - Krista Kráľa Mt 25, 31-46
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: ‚Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.‘ Vtedy mu spravodliví povedia: ‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?‘ Kráľ im odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.‘ Potom povie aj tým, čo budú zľava: ‚Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.‘ Vtedy mu aj oni povedia: ‚Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?‘ Vtedy im on odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.‘ A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“
Čo bude rozhodujúce pred Božím súdom? Posledná nedeľa v cirkevnom roku, Nedeľa Krista Kráľa, je čas pripomenúť si, že čas, veda, šport, kultúra nám pripomínajú žiť v prítomnosti Ježiša Krista, ktorému právom patrí naša úcta, vernosť, láska... Kristus Kráľ. Titul, ktorý i napriek tomu, že kráľovské tituly zanikajú, skôr patria do minulosti, Cirkev si pripomína titul, ktorý nestráca na aktuálnosti, hodnote, význame pre nás, ktorí veríme v Ježiša Krista. Ježiš nám pripomína podmienky, ktoré budú platiť až do konca čias na zemi, ktoré keď splníme, budeme počuť z jeho úst: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta“ (Mt 25,34), a keď jeho podmienky nesplníme, budeme počuť rovnako z jeho úst: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom“ (Mt 25,41).
Ježiš Kráľ, keď prijal prirodzenosť človeka, poznal a osobne zažil všetko, čo patrí k našej ľudskej prirodzenosti po dedičnom hriechu. Žil medzi nami v ľudskom tele od narodenia a uloženia do jaslí v betlehemskej maštali až po smrť na kríži a pochovanie. Poznal ženu, z ktorej sa počal, narodil. Poznal ľudí všetkých vrstiev a stavov, ich hriechy a následky hriechov. Poznal to preto, aby ako jediný Boží Syn mohol dať zadosť Bohu Otcovi za hriechy všetkých ľudí, a teda zmieriť ľudí s Otcom. Kto mohol urobiť viac pre nás? Komu právom patrí najväčšia úcta, titul Kráľ? Jedine Ježiš má právo na titul Kristus Kráľ!
Tento Kráľ rešpektuje dary, ktorými nás obdaril jeho i náš Otec. Tie dary sú náš rozum a slobodná vôľa, ktoré rozhodujú o tom, či raz od Krista Kráľa budeme počuť: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta“ (Mt 25,34), alebo: „Vzdiaľte sa...“ (Mt 25,34). Ježiš nás vykúpil bez nás, ale k tomu, aby sme získali účasť v Božom kráľovstve, musíme s ním spolupracovať. Dostali sme príkazy, sociálny zákon Cirkvi. Pretože Ježiš žije v každom z nás, mohol povedať: bol som hladný, smädný, pocestný, nahý, chorý, vo väzení. A ako sa my zachováme k bratom a sestrám, svojimi skutkami vedome a dobrovoľne rozhodneme sami. Keď chceme počuť z úst Krista: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta“ (Mt 25,34), treba, aby sme Ježiša v bratoch a sestrách nasýtili, dali im piť, pritúlili ich, priodeli, navštívili a prišli k nim. Keď však Ježiša v bratoch a sestrách nenasýtime, nedáme im piť, nepritúlime ich, nepriodejeme ich, nenavštívime a neprídeme k nim, budeme počuť: „Odíďte od mňa, zlorečení...“ (Mt 25,34).
Naše áno alebo naše nie rozhodne. Čo ste urobili alebo čo ste neurobili jednému z mojich najmenších, mne ste to urobili či neurobili. Keď slúžime bratom a sestrám, nerobíme to pre nejaké kráľovské insígnie pozemského kráľa. Tie totiž časom hoci budú mať historickú, materiálnu či inú cenu, neznamenajú nič proti tomu, čo nás spája s Kristom Kráľom. Sú to viera, nádej a láska. Kráľovské insígnie ešte tak môžu zaujímať zberateľov pokladov na zemi.
Dnes skôr sa ľudia obzrú za novou značkou auta ako za tým, čo králi držali v rukách, keď vykonávali úrad. Nás však zaujímajú slová Pána Ježiša, slová, ktoré voláme „ústavný sociálny zákon Cirkvi“. Ježišove slová - chudobných budete mať stále medzi sebou (porov. Mt 26,11), jasne hovoria, na čo kresťan katolík nesmie zabudnúť. Kristus s tŕňovou korunou na hlave a oblečený do purpurového plášťa vojaka, aj dnes viac znamená ako ceremónie pri návštevách rôznych korunovaných a nekorunovaných hlavách. Ježišove kráľovstvo totiž nie je z tohto sveta. A predsa, rozhoduje náš postoj k Bohu, blížnym i k nám samým. Ježiš sa o nás stará viac ako akýkoľvek vladár, prezident, predseda či generálny tajomník ktoréhokoľvek štátu na zemi. Kto nám dá pravú nádej, istotu, povie pravdu, prejaví lásku? Mocní tohto sveta? Tí, čo si uzurpujú moc? Iste nie! Je to Kristus Kráľ, pre ktorého aj dnes mnohí zomierajú, pretože on je cesta, pravda a život. On jediný môže dať večnú odmenu tým, ktorí vytrvajú s ním až do konca. Tomuto Kráľovi chceme slúžiť.
Titul Kristus Kráľ dávame Pánu Ježišovi preto, že naša reč nemá nijaký iný vhodnejší výraz. Tento titul je širší, obsažnejší, viac znamenajúci, ako si môžeme predstaviť. Skrze Krista Kráľa je na svete viditeľnejší zmysel, cieľ nášho života. Pre naše dobro počas poslednej nedeli v cirkevnom roku venujeme pozornosť Kristovi Kráľovi. Skrze neho, s ním a v ňom sa nám dostáva darov, milostí, požehnaní, keď sme ich schopní prijať. Amen.