Meditácia na 24.11.2020
Utorok 34. týždňa v Cezročnom období | Lk 21, 5-11
Keď sa Ježiš rozhliadol po chráme, videl boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince, a povedal: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“
Ak chce človek duchovne rásť, musí prinášať obete. Duchovný rozvoj človeka musí byť vykúpený zriekaním sa a obetami. Jedným paradoxom je naša smrť. Vtedy strácame všetko, čo sme nadobudli pre seba a čo sme vybudovali. Strácame všetky materiálne i duchovné hodnoty. Plnia sa slová Jóba: „Nahý som vyšiel z lona matky, nahý sa ta vrátim. Boh dal, Boh vzal, meno Božie nech je zvelebené" (Jób 1,21)! A práve vtedy, keď všetko strácame, vtedy všetko, čo sme nežistne urobili pre seba a blížnych v Božom mene, získavame. Iba to, čo malo pred Bohom hodnotu, nám poslúži ako odmena a čo sme zanedbali urobiť, neurobili, alebo zlé urobili, bude slúžiť na potrestanie.
A preto je správanie ženy vdovy pre nás oslovením. „Ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie" (Mk 12,44).
Prečo sa nám tak ťažko s niečím lúči, keď to od nás žiada Boh? Príklad ženy je pre nás memento, s ktorým sa stotožňujeme. Pretože chápeme Ježišove oslovenie aktuálne pre každého z nás tak dnes, ako tomu bolo včera a bude i zajtra. Je pravdou, že žena vdova, pred očami mnohých kresťanov by ani dnes neobstála, pretože dala všetko, že vraj to prehnala, a že Boh od nás toľko nežiada, by poznamenali, jedno je však pravdou, a to sú slová pochvaly Pána Ježiša na jej adresu.
Pre nás je to výzva, že aj keď od nás Boh nebude žiadať mnoho, aby sme to urobili hneď, so srdcom. Prípadne od dnešného dňa budeme viac pozorní na vnuknutia Božie. Boh kráča dejinami. Dejiny spásy zostavuje z tých najnepatrnejších vecí a ľudí a činov. Z krajíčkov chleba, pohára vody, z haliera chudobnej vdovy. Je to všetko nepatrné, drobné a predsa z toho vzniká velebná mozaika. Dva haliere chudobnej vdovy mali zaľúbenie v Božích očiach, kým o Herodesových miliónoch, ktoré vynaložil na stavbu toho istého chrámu, sa mlčí. Boh hľadí na srdce. Áno, Bohu patrí všetko. Amen.