Meditácia na 28.11.2021
1. adventná nedeľa [rok C, cyklus II.] | Lk 21, 25-28. 34-36
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie. Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka."
Prečítajte si zaujímavý a poučný rozhovor 1. prikázania Desatora: Povery, mágia, veštby / Diabol pracuje ako úžernícka nebankovka, požičia rád, aby časom získal všetko
Meditácie Ľubomíra Stančeka môžete sledovať aj na Facebooku: 
Memento na začiatok nového liturgického roka
Vieme si spomenúť, čo všetko sme začínali? Žiaci začínali v septembri nový školský rok. Vysokoškoláci akademický rok. Novomanželia začínali svoj spoločný život pred oltárom. Niekto začal držať diétu. Iný začal s učením cudzieho jazyka alebo športom, alebo nejakým koníčkom. Vieme, že sú veci a udalosti, ktoré majú presne určený začiatok. Napríklad Nový občiansky rok vždy začína 1. januárom.
Začíname nový cirkevný alebo liturgický rok. My kresťania nemáme zvláštne počítanie rokov, ako napríklad Židia a nemáme ani zvláštny začiatok roka ako Číňania, budhisti, moslimovia... Pre nás prvá adventná nedeľa nie je variantom nového občianskeho roka. Pretože bežné roky sa počítajú, idú jeden za druhým a nikdy nie sú tie isté; každý rok v histórii je len jeden, a tak cirkevné roky sa nepočítajú, sú stále rovnaké, pretože sú opakovaním cyklu sviatkov. Preto je lepšie používať názov liturgický rok a nie cirkevný rok. Počas liturgického roka si spomíname na tie isté tajomstvá našej spásy.
Tak dnešnou Prvou adventnou nedeľou začíname si spomínať na príchod Božieho Syna, Ježiša Krista na svet. Pripomíname si tak historický advent, keď proroci Starého zákona pripravovali národ na príchod Mesiáša. Ich predpovede sa splnili. Boh prišiel na svet v Betleheme, keď sa narodil ako malé dieťa z Márie Panny. Začíname prežívať aj liturgický advent. Počas štyroch týždňov do sviatku Narodenia Pána, budeme si nielen v kostoloch, ale i doma v súkromných pobožnostiach, napríklad pri adventnom venčeku čítať zo Svätého písma o udalostiach, ktoré predchádzali príchodu Pána Ježiša na svet. Sú to najmä proroctvá. Taktiež liturgické spevy svojím obsahom, ale aj melódiou sú nádherným zážitkom tohto krátkeho obdobia adventu. Počas týchto dní si viac pripomenieme aj náš životný advent. Nikto z nás nevie ani deň, ani hodinu, ani miesto, kde nás zastihne naša smrť. Celý náš život je teda prípravou – adventom na stretnutie s Bohom Sudcom.
Advent je teda čas nových milostí, čas, kedy reálnejšie si uvedomujeme akýsi začiatok, ale zároveň aj koniec. Túto myšlienku nachádzame aj v dnešnom evanjeliu svätého Lukáša, z ktorého budeme počas celého liturgického roka čítať úryvok za úryvkom okrem niektorých sviatkov a nedelí. Dnešný úryvok začína slovami: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Budú znamenia..." (Lk 21,25).
Začíname liturgický rok, pripomíname si príchod Krista na svet slovami Kréda: „...a zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca." Výzvou a mementom sú slová sv. Pavla apoštola Korinťanom: „Kto nemá rád Pána, nech je prekliaty! Marana tha" (1 Kor 16,22)! A rovnako mementom sú záverečné slová sv. Jána z Knihy zjavenia: „Áno, prídem čoskoro. Príď, Pane Ježišu" (Zjv 22,20)!
Advent je aj škola vedieť správne zomrieť. Pripravujeme sa na sviatky Narodenia Pána Ježiša a to je memento viac si pripomenúť potrebu pripraviť sa na svoju smrť a využiť čo najlepšie svoj život. Preto je advent aktuálny aj v tom, že svoj duchovný život obohacujeme o hodnoty vnútornej kultúry a predovšetkým o čnosti. Nový liturgický rok je pre nás príležitosťou, aby sme každý deň využili na obohatenie svojho života. Keď sa dvaja muži dozvedeli o smrti svojho priateľa, viedli takýto rozhovor. Jeden druhého sa pýtal: „Koľko a čo po sebe zanechal?" Na to mu druhý odpovedal: „Všetko!"
Vianoce sú pred dverami. Aj smrť je pred nami. Smrť, fenomén, ktorý si vyžaduje a zaslúži našu pozornosť. Keď nám nerobí problém si pripomenúť, čo všetko sme už začali, tým viac si uvedomme, že liturgický rok je memento, ktoré nestráca na význame a my chceme znova začať, znova a znova prežívať dejiny našej spásy. Amen.