Meditácia na 01.12.2021
Streda po 1. adventnej nedeli | Mt 15, 29-37
Ježiš prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol. Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela. Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“ Učeníci mu povedali: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?“ Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek.“ Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín.
Priatelia, prečítajte si rozhovor o nástrahách a omyloch týkajúcich sa prvého Božieho prikázania.
Liturgia Adventu nás nabáda uvažovať o tejto stati evanjelia, pretože hojnosť dobier a bezhraničné milosrdenstvo budú znakmi príchodu Mesiáša.
Ľúto mi je zástupu. Je to veľký dôvod dávania sa ostatným: spolucítením a preukazovaním milosrdenstva. Aby sme sa však naučili byť milosrdnými, musíme sa pozerať na Ježiša, ktorý prichádza hľadať a zachrániť, čo sa stratilo. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, aby vzal na seba našu biedu a zbavil nás jej, aby spolucítil s tými, čo trpia a sú biedni. Každá strana evanjelia je príkladom Božieho milosrdenstva. Musíme rozjímať o Ježišovom živote, pretože Ježiš Kristus zhŕňa a dovŕši celé tieto dejiny Božieho milosrdenstva. Z mnohých scén evanjelií nám nepochybne utkvie v pamäti dobrotivosť voči cudzoložnej žene, podobenstvo o márnotratnom synovi, o stratenej ovci, o dlžníkovi, ktorému bol odpustený dlh, o vzkriesení syna vdovy z Naim. Koľko dôvodov spravodlivosti by sa mohlo uviesť na vysvetlenie tohto veľkého zázraku! Zomrel jediný syn chudobnej vdovy, ktorý mohol byť oporou v jej starobe. Ale Kristus nerobí zázrak kvôli spravodlivosti. Robí ho zo súcitu, pretože ho dojíma ľudské utrpenie. Ježiša dojíma naša bolesť! Božie milosrdenstvo je podstatou celých dejín spásy, príčinou všetkých spasiteľských činov. Boh je milosrdný a táto božská vlastnosť je akoby motor, ktorý vedie a hýbe dejinami každého človeka. Keď apoštoli chceli podať obsah Zjavenia, vždy sa im ukázalo Božie milosrdenstvo ako podstata večného, láskavého a veľkodušne pripraveného Božieho plánu.
Žalmista môže odôvodnene ubezpečovať, že `milosti Pánovej plná je zem`. Milosrdenstvo je stály postoj Boha k človekovi. A utiekanie sa k nemu, je univerzálnym liekom na všetky naše choroby - aj na tie, ktoré sme považovali za nevyliečiteľné. Rozjímanie o Božom milosrdenstve nám má dodať veľkú dôveru teraz i v hodine našej smrti, ako sa modlíme v Zdravas`, Mária.
S akou radosťou môžeme so svätým Augustínom povedať Pánovi: „Či nie je moja nádej v tvojom preveľkom milosrdenstve, Pane Bože!“ Len doň, Pane. Nie do mojich zásluh, ale do tvojho milosrdenstva. Najsladší Chlieb, uzdrav chuť môjho srdca, aby som mohol cítiť slasť tvojej lásky. Uzdrav ju z každej choroby, aby okrem teba nevnímala žiadnu inú sladkosť, nehľadala inú lásku a okrem teba nemilovala inú krásu, najkrajší Pane. Prosme i dnes drahí bratia a sestry, v tomto adventnom čase o to, aby sme i my vždy a všade preukazovali milosrdenstvo a tak mohli očakávať od Boha, že bude voči nám milosrdný v súdnom dni, pretože on sa zmiluje nad tými, ktorí vedeli byť milosrdní. Amen.