Meditácia na 05.12.2021
2. adventná nedeľa | Lk 3, 1-6
V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša. Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu.‘“
Prečítajte si: Tomáš Brezáni CM / Advent je náš vklad do prežívania Vianoc. Zvlášť dnes tento čas potrebujeme
Z prvého storočia sa nám zachoval spis, „Náuka dvanástich apoštolov“, kde jedná kázeň v ňom začína slovami: „Sú dve cesty. Jedna vedie do záhuby a druhá k životu.“ Božie slovo je stále aktuálne. V každej dobe človek rozhoduje o svojej spáse. Dnes nám sú adresované slová: „Pripravte cestu Pánovi“ (Lk 3,4; Iz 40,3). Cesta je obraz prirovnávaný ľudskému životu. Všetci sme sa narodením, ešte skôr počatím, vydali na cestu prirodzeným životom, ktorý smrťou prechádza do večného života. Život každého človeka je poznačený dedičným hriechom. Vôľa človeka zoslabla a rozum sa zatemnil. Každý náš hriech má následky.
Prvým je strata milosti posväcujúcej, strata priateľstva s Bohom. Hriechom strácame to najcennejšie, cennejšie ako všetko bohatstvo sveta. Čo má človek v rukách z toho čím bol, čo vlastnil, znamenal, keď je v rakve? Starozákonná kniha Kazateľ začína slovami: „Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť. Aký má osoh človek zo všetkej svojej námahy, ktorou sa ustáva, kým je pod slnkom“ (Kaz 1,2-3)?
Druhým následkom smrteľného hriechu sú časné tresty na zemi a večný trest. Časné sú všetky bolesti, námahy... ktoré musíme za svoje hriechy vytrpieť buď na zemi, alebo v očistci. Večný trest je peklo, stav duše bez Boha po celú večnosť.
Tretím následkom za smrteľný hriech je strata všetkých zásluh a nemožno získať nové zásluhy. Keď sme v stave milosti, priateľstva s Bohom, za každý dobrý skutok získavame odmenu pre nebo. Ježiš povedal pri blahoslavenstvách: „radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (Mt 5,12). Štvrtá pravda nášho náboženstva znie: Boh je spravodlivý, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá. Výzvou: „Pripravte cestu Pánovi“ (Lk 3,4; Iz 40,3), je pripomínané, zanechať cestu hriechu, život bez zásluh pred Bohom a nastúpiť cestu, život za ktorý chce Boh odmieňať. Adventná doba nemá význam pôstnej doby, nepripomína utrpenie a smrť Krista. Advent je však čas radosti a ešte väčšieho očakávania radosti. Pravá radosť kresťana je čistá, bez hriechu. Kresťan nie je klaun, ktorý zabáva okolie a nikto sa ho nepýta, čo cíti vo svojom vnútri.
Pretože na Vianoce sa stalo zvykom aspoň raz v roku sa stretnúť celá rodina pri štedrovečernom stole, možno použiť aj iné podobenstvo. Život možno prirovnať ku stavbe domu. Dom to je každý z nás a tiež dom je celá naša rodina. Advent v takom prípade je čas, kedy si mám uvedomiť priority, hodnoty pre ktoré žijem, čomu dávam v živote prednosť, čo je zmysel, cieľ života. Keď sa tešíme na Vianoce, keď dokážeme pricestovať z diaľky na niekoľko hodín medzi najdrahších, je potrebné aj sa pripraviť na Vianoce ako kresťan, sviatosťou zmierenia ale i prehodnotením života a tiež jasným a snáď ráznym konaním pre nápravu vzťahu k Bohu, blížnym a k sebe samým.
Ak je naším cieľom spása a večný život v nebi, tak potom pozemský život má byť svedomitou prípravou na dosiahnutie tohto cieľa. Nikto z nás nepochybuje o dôležitosti tejto prípravy. A advent je štartovacia čiara. Advent je začiatok a od začiatku je správne žiť naplno s Ježišom. Amen.