Meditácia na 14.12.2021

Svätého Jána z Kríža, kňaza a učiteľa Cirkvi | Mt 21, 28-32

Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ‚Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ Ale on odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Idem, pane!‘ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“

 

meditacie_ls.jpg

Ježiš často rozpráva v podobenstvách a príbehoch. Dáva tak jednoduchým ľuďom možnosť a v istom zmysle aj nutnosť rozhodnúť sa. Hovorí o veľkých pravdách veľmi jednoducho. Človek pri tom nemôže ostať nečinný, ale sám sa rozhoduje pre Božie kráľovstvo, alebo proti nemu. Tak, ako v dnešnom evanjeliu veľmi jasný príklad: Otec potrebuje urobiť poriadok vo vinici, aby bola úrodná a priniesla ovocie. Prosí oboch svojich synov o pomoc. Prvý, aj keď povedal: „Nejdem!“, nakoniec to oľutoval a šiel. Druhý skoro spontánne a oduševnene povedal: „Idem!“, ale nešiel. Doposiaľ veľmi zrejmé: prvý, vedomý si svojho poklesku a nedokonalosti, oľutoval a v pokore prišiel do vinice. Druhý si myslel, že to môže spraviť neskôr, ale otcovi povedal, že to urobí a tak podľa svojho úsudku si myslel, že otca uspokojil. Veľkňazi a starší ľudu si to uvedomili a preto povedali, že otcovu vôľu splnil ten prvý brat. Ježiš sledoval svojim rozprávaním toto uvedomenie si a dodáva napomenutie, že hoci sú tým druhým bratom, môžu sa pokáním a pokorou vrátiť a uznať Božiu lásku.

A čo my, milí bratia a sestry? Ako sa nás dotýka táto výzva Pána Ježiša? Aj v dnešnej dobe máme okolo seba ľudí, ktorí si myslia o sebe, že sú spravodliví a pritom sa nedokážu pokoriť a uveriť. A hoci vidia veľké divy, predsa zotrvávajú vo svojej pýche a nadutosti. Evanjelium nič nehovorí o tom, či sa niektorý z popredných predstaviteľov v pokore a ľútosti pred Ježišom uponížil a priznal si svoju slabosť. Možno sa niekto taký našiel a možno svojim príkladom, pritiahol aj ďalších. Možno sa kajal a priznal si chybu. Treba si však uvedomiť, že podobenstvo neospevuje hriešnikov, ani neponižuje zbožných. Skôr zvestuje, že Boh je veľmi blízko každému hriešnikovi a stále mu ponúka možnosť nápravy života. Tento veľký kontrast v podobenstve nás nemá povzbudiť k odsúdeniu a k porovnávaniu zbožných ľudí s hriešnikmi a neviestkami, ale pozvať veľmi rozhodným spôsobom k obráteniu. Nemáme sa však snažiť len o vonkajšiu dokonalosť, aby nás ľudia videli, ale skôr v pokore a ľútosti priznať svoje slabosti a vnútorne žiť svoje presvedčenie a obrátenie. Amen.