Meditácia na 17.12.2021
Piatok po 3. adventnej nedeli | Mt 1, 1-17
Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov, Júda Faresa a Záru z Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama. Aram mal syna Aminadaba, Aminadab Násona, Náson Salmona, Salmon mal syna Bóza z Rachaby, Bóz Obeda z Rút. Obed Jesseho a Jesse kráľa Dávida. Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy. Šalamún mal syna Roboama, Roboam Abiáša, Abiáš Azu, Aza Jozafata, Jozafat Jorama, Joram Oziáša. Oziáš mal syna Joatama, Joatam Achaza, Achaz Ezechiáša. Ezechiáš mal syna Manassesa, Manasses Amona, Amon Joziáša, Joziáš Jechoniáša a jeho bratov za babylonského zajatia. Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela, Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a štrnásť od babylonského zajatia po Krista.
Prečítajte si tiež rozhovor: Nevezmeš Božie meno nadarmoZavládla pomýlená predstava, že zahrešiť v priamom prenose pridá na humornosti
Na začiatku týchto posledných dní počúvame perikopu evanjelia, ktorá je možno najnezaujímavejšia. Počúvame len mená Ježišových predkov od Abraháma až po Krista (porov. Mt 1,1-17). Rodokmeň Ježiša Krista ukazuje, že Pán Ježiš skutočne pochádza z Abrahámových potomkov a Dávidovho rodu podľa prisľúbení daných Abrahámovi a Dávidovi. „Ježiš Kristus, syn Dávidov“ - to znamená, že Ježiš je ako kráľovský syn, sám kráľom. Matúš pripomína Prvú knihu kroník a tam je napísané: „Až sa tvoje dni doplnia (oslovený tu je Dávid) a pôjdeš k svojim otcom, ustanovím po tebe potomka, ktorý bude z tvojich synov a upevním jeho kráľovstvo... ja upevním jeho kráľovstvo naveky.“ (2 Sam 7,12).
Tieto slová poukazujú najprv na Šalamúna, ale slovo „naveky“ ukazuje ďaleko za neho. Máme tu spomenuté, že je aj syn Abraháma. Matúš tu chce zasa pripomenúť knihu Genezis a to, že `všetky` národy majú byť požehnané v Abrahámovi. Matúš teda hneď v prvej vete svojho evanjelia myslí, že nesmierna a nepredstaviteľná spása Božia je tu pre všetky národy. Výraz `syn Abrahámov`, sa nachádza len tu, jediný raz v Biblii. Ak sme si poriadne všimli, čo som pred chvíľkou povedal, tak vieme, že v Abrahámovi sú požehnaní všetci ľudia. No nie len požehnaní, ale z toho vyplýva, že my sme všetci bratia a sestry.
Keďže my sme všetci súrodenci a sme jedna rodina, nie je našim bratom aj Ježiš? Neteší sa každý člen rodiny, keď do tejto rodiny má sa narodiť maličké dieťa? Väčšinou je to tak, že sa všetci tešia. Ako sa my tešíme, že sa narodí náš brat Ježiš. Čo robíme preto, aby v tejto našej rodine bol pokoj, aby sa toto malé dieťa cítilo príjemne v našich domácnostiach? Pred Vianocami často vidíme, ako sa umývajú okná, tepujú koberce, robí sa veľké upratovanie. Toto trvá možno aj týždeň. Všetko chceme mať vyupratované ako zo škatuľky. Však prídu priatelia, príde pán farár po kolede, prídu koledníci a ďalšie návštevy. Musíme mať predsa upratané. No pri tom zhone často zabúdame na upratovanie v našom srdci. V našom srdci sa má narodiť náš brat Ježiš a my tam máme ako na smetisku. Možno si niekto povie: „Čo tento od nás chce, však nás bolo veľa na spovedi a na sv. prijímanie nás ide toľko, že dlhšie trvá rozdávanie sv. prijímania, ako samotná sv. omša. Chcem len to od nás všetkých, aby sme sv. spoveď spojili aj s odpustením previnení našim blížnym, súrodencom a susedom. Inak je táto sviatosť zmierenia neplatná a my si ešte viac priťažujeme na srdci. Okrem toho, že vstupujeme do finišu očakávania narodenia nášho brata - Ježiša, vstúpme aj do nových našich vzájomných vzťahov. Amen.