Meditácia na 19.12.2021
4. adventná nedeľa | Lk 1, 39-45
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
Mária pri zvestovaní otvorila svoje srdce človeka, aby Bohočlovek mohol prísť na svet. Mária sa ponáhľa k príbuznej Alžbete, aby každý človek sa mohol stať bratom a sestrou Boha. Mária nesie vo svojom lone Boha a túto udalosť možno prirovnať k udalosti zo Starého zákona, keď kráľ Dávid chce do Jeruzalema preniesť Archu zmluvy, kde nad cherubínmi sídlil Boh sám. Márii, Matke Božej dávame aj prívlastok Archa zmluvy. Ako to vysvetliť? Boh prikázal Mojžišovi zhotoviť Archu a uložiť zákon, ktorý mu dá sám Boh (porov. Ex 25,1-22). Umiestnili do nej Áronovu kňazskú palicu i nádobu s mannou. Archa bola určitý čas na mieste neďaleko neskoršieho bydliska Alžbety. Panna Mária zostala u Alžbety asi tri mesiace, práve toľko, ako Archa pred bránou Jeruzalema. A pre túto nápadnú podobnosť oslovujeme Pannu Máriu v litániách titulom Archa zmluvy. Keď sa Dávid dozvedel, že Boh požehnal dom Abinadabovi, priniesol Archu do Jeruzalema (porov. 2 Sam 6,1-23).
Panna Mária prináša svetu Boha. Mária je znamením Boha. Návšteva u Alžbety po vtelení Božieho Syna pod jej srdcom, to je veľké gesto dobroty a lásky zo strany Panny Márie. To je advent Panny Márie. Slúži a prináša radosť.
A to očakáva od nás Mária dnes. Dala nám príklad. So svojou radosťou neostala sama. Tesne pred sviatkom Narodenia Pána sú pre nás aktuálne slová o tom, že „Mária vydala sa na cestu a ponáhľala sa“ (Lk 1,39). Máme si uvedomiť, že náš advent má byť poznačený prehĺbením viery a radosti nad príchodom Boha na svet. Slová Alžbety: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1,43), prezrádzajú vieru Alžbety. To je pre nás výzva viac si uvedomovať svoje povinnosti, ktoré sme prijali pri sviatosti krstu a záväzky zo svätej omše. Sme povinní rozvíjať to, čo sa v nás pri krste začalo; prehlbovať a oznamovať do svojho okolia. Máme povinnosť šíriť vieru, pracovať na svojom posvätení a raste Božieho priateľstva v nás. Viera to nie je len brať, alebo brať len vtedy, keď je to výhodné, ale viera to je povinnosť spolupracovať s Duchom Svätým, dať sa ním naplniť ako Alžbeta, aby sme mohli byť nástrojom Božím a oznámiť veľkú Božiu lásku svetu. Mlčať, keď si uvedomujeme povinnosti a záväzky z krstu, nás nielenže neobohatí, ale naopak, nezískavame tie dary a milosti, ktoré sú nám ponúknuté, ktoré majú byť naším bohatstvom.
Mária ukazuje povinnosť kresťana. Kresťan, ktorý prijal vieru, zaväzuje sa svojím životom vieru vyznávať a žiť. Kto vieru ukrýva, nevie, nechce sa s ňou podeliť, ten nenasleduje príklad Panny Márie z dnešného evanjelia. Ježiš pred svojím nanebovstúpením dal nám príkaz: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16,15-16). Pri stretnutí odzneli aj slová chvály. „Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1,45). O týchto slovách sa dá hovoriť ako o prvom “blahoslavenstve“. Boh prichádza, aby sa stal človekom, prináša radosť a prichádza cez vieru, to znamená cez otvorenie sa blížnemu. To si uvedomujeme, keď rozjímame o stretnutí dvoch žien, matiek, ktoré v lone nosili svojich veľkých synov. Panna Mária Ježiša Krista a svätá Alžbeta svätého Jána Krstiteľa. O sv. Jánovi Pán Ježiš vydal svedectvo: „Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján“ (Lk 7,28). Sv. Ján Krstiteľ si toto uznanie vyslúžil svojou vierou. Jeho život, skutky i slová hovorili o tom, čo od neho žiadal Kristus. Bol to však jeho slobodný prejav. Nik, ani Ježiš Jána nenútil, aby tak konal. Aj keď v Herodesovom paláci zomrel mučeníckou smrťou, nezomieral nešťastný. Sám o svojom vzťahu ku Kristovi povedal: „Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi“ (Lk 3,16).
Tieto posledné dni a hodiny štvrtého adventného týždňa, keď počúvame a rozmýšľame nad evanjeliom, ako Božia Matka sa ponáhľa poslúžiť príbuznej Alžbete, ktorá je tiež v požehnanom stave, uvedomujeme si, že právom od každého Boh žiada, aby sme si jeden druhému poslúžili vo viere, pomohli žiť radostné posolstvo Evanjelia. Jeden druhého potrebujeme. Amen.