Meditácia na 02.01.2022
2. nedeľa po narodení Pána | Jn 1, 1-18
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“ Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.
Svätý Ján, ktorý sa z galilejského rybára vypracoval na neobyčajne hĺbavého mystika a spisovateľa, hovorí v tomto úryvku evanjelia o Ježišovi ako o pravom svetle. Toto svetlo prišlo na tento svet a svieti v tme. Svieti v tme hriechu. Nie je to obyčajné svetlo. Nik by si nemal myslieť, že Ján má na mysli naše materiálne, bežné svetlo, ktoré vnímame svojím zrakom. Je to Božie svetlo, ktoré je určené pre každého jedného človeka, ktorý ho prijme.
Je to svetlo, ktoré je čisté a táto čistota predstavuje pravdu, krásu a čistú lásku. Veď Boh sám je čistá pravda, čistá krása i čistá láska, ktorá žiari bez najmenšieho tieňa. Už od počiatku je svetlo zdrojom života. Bez svetla nič nerastie, bez svetla niet života. Svetlo je pre každé stvorenie nesmierne dôležité. A čo znamená Božie svetlo pre človeka? Ono osvecuje temnotu, ale nie tú temnotu, pred ktorou majú strach malé deti, ale temnotu, pred ktorou sa majú mať na pozore všetci ľudia. Je to temnota hriechu. Ak by neprišlo toto svetlo, človek by podľahol moci temnoty. Ale prišlo na tento svet pravé svetlo, ktorým je Boží Syn. On jediný, vedomý si svojej bezhriešnosti, mohol o sebe povedať: „Ja som svetlo sveta“.
Toto je to pravé svetlo, ktoré ani tma nemôže premôcť. Je silnejšie ako všetky ostatné svetlá, ale je aj dosť jemné, aby ho mohol každý človek vnímať. Prežívame obdobie pokoja, radosti a šťastia, ktoré zavládlo v našich rodinách. Bolo to príprav, nakupovania a zháňania darčekov! Potom sa všetci poschádzali okolo vianočného stromčeka a zasadli k štedrovečernému stolu. Dnes ste prišli aj do Božieho chrámu na vianočnú slávnosť.
Boh svojho Syna daroval tomuto svetu. Boh sa teda narodil a stal sa Emanuelom, čo znamená Boh s nami. Je dôležité, ako ja prijímam toto novonarodené betlehemské dieťa. Dokážem si uvedomiť, že nie je podstatný takzvaný vianočný folklór, ktorý je všade okolo nás. Podstatné je pre nás prijať Božiu lásku v Ježišovi, ktorý práve prichádza.
Vy, čo ste čítali Dostojevského román Bratia Karamazovovci si isto pamätáte na jeden rozhovor, keď starší brat hovorí mladšiemu: „Aľoša, zapamätaj si, zaľúbiť sa ešte neznamená ľúbiť. Zaľúbiť sa môže aj zlý človek. Ale na to, aby si miloval, musíš byť dobrým človekom.“ Týmto chcel autor povedať nám všetkým, že len dobrí ľudia môžu vytvoriť hodnotné spoločenstvo. I Ján hovorí – vtedy máme spoločenstvo, ak žijeme podľa svetla. Kráčať vo svetle je teda spoločenstvo s Bohom i s ľuďmi. Je to život v čistote, pravde a láske. Je dobre vnímať Kristov príchod ako začiatok celkom nového života pre každého človeka. Človek len v Kristovi, ako vo svetle, môže vidieť veci také čisté ako naozaj sú. Len odpúšťanie a láska, ktorá je základom každého dobrého vzťahu, je pre nás možnosť ako ísť stále vo svetle. Ježiš sa narodil, aby sme sa mohli stať reprezentantmi svetla. On, Boh, prišiel ako jeden z nás. Prišiel ako maličký, tichý a skromný, aby sa nikto nebál ísť za ním a povedať mu, čo má na srdci. A je to práve Ježiš, ktorý sa za nás prihovára. Nik z nás nie je dokonalý a všeličo sa nám podarí pokaziť. Ale nik z nás sa nemusí obávať a zúfať si, lebo Ježiš je náš „obhajca“. Preto nám stačí, ak budeme nasledovať to pravé Svetlo Ježiša Krista. Dostali sme návod, aj s príkladom, ako žiť od samotného Božieho Syna. Lepšieho učiteľa sme si ani nemohli želať. Ale čo teraz urobíme, je len na každom z nás. Je jasné, že Ježiš naše úsilie priblížiť sa k nebeskému Otcovi podporí.
A preto sa modlíme: Pane Ježišu Kriste, prosíme ťa posilňuj nás na ceste k tvojmu a nášmu Otcovi. Daj nám pocítiť, že si stále s nami. A keď padáme, pomáhaj nám znova vstať a ísť za svojím cieľom, do Otcovho náručia. Amen.