Meditácia na 03.01.2022
Pondelok vo Vianočnom období | Lk 2, 21-24
Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
Aj toto evanjelium nám hovorí o nariadení Mojžišovho zákona o dni očisťovania, ktoré znie: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi", a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky" (Lk 2,23). Mojžišov zákon poznajú aj Mária s Jozefom, ktorí sú pred svetom manželmi. Vedia o Zákone, ktorý dal Boh Mojžišovi, že čo „bude prvorodené medzi tvojimi zvieratami a čo bude mužského pohlavia, všetko bude patriť Pánovi" Zákon pokračuje: „Každého prvorodeného z detí tvojich musíš vykúpiť. A keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta: Čo to znamená, odpovieš mu takto: Silnou rukou vyviedol nás Pán z Egypta, z domu otroctva. Keďže sa faraón zdráhal nás prepustiť, Pán pobil všetko prvorodené v Egyptskej krajine od prvorodeného u ľudí až po prvorodené z dobytka. Preto teraz obetujem Pánovi všetko, čo otvára materinské lono, ak je mužského pohlavia a vykupujem každého svojho prvorodeného syna" (Ex 13,12-14). Toto má byť znamením, že Pán vyviedol národ z Egypta.
Mojžiš v Knihe Levitikus určuje aj čas očisťovania. Bolo to na štyridsiaty deň po narodení chlapca a na osemdesiaty deň po narodení dievčatka. Za celý tento čas sa matka neukazovala na verejnosti. Matka sa po narodení chlapca 40 dní pokladala za leviticky nečistú, a preto sa podrobila obradu očisťovania v chráme. Aj týmto svojím ustanovením pripomínal zákon Židom všeobecnú rozšírenosť hriechu, aby vzbudil v nich túžbu po duševnom očistení. Mária bola bez hriechu počatá, nadprirodzeným a svätým spôsobom sa stala matkou, teda podľa toho nebola hriešna, a tak ani nepodliehala obradu očisťovania. Predsa však z pokory a poslušnosti voči posvätnému Zákonu a aby nikoho nepohoršila, podriaďuje sa tomuto ustanoveniu a na štyridsiaty deň po pôrode ide do chrámu, aby sa podrobila obradu a svojho Syna obetovala Bohu. Vidíme, že chudoba Svätej rodiny sa prejavuje aj pri obete očistenia. Bohatší mali obetovať baránka. Chudobnejším rodinám bola povolená úľava a za obetu mali dať dve hrdličky alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol na ňom. Duch Svätý mu vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Vedený Duchom Svätým vošiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili Zákon, vzal ho do náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu" (Lk 2,29-32).
Vidíme, že Jozef je označovaný ako „otec" Ježiša i keď v skutočnosti je len vychovávateľom. Simeonove slová hovoria o budúcom prenasledovaní tohoto „dieťaťa". Keď budú prenasledovať Syna, bude trpieť i jeho matka. Nastane triedenie duchov v Izraeli i v celom ľudstve. Ľudia sa rozdelia: jedni pôjdu za Ježišom, iní zasa sa budú stavať proti nemu, pravda, na svoju škodu a záhubu. Simeonove slová neskoršie potvrdil i sám Ježiš počas svojho účinkovania „Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke..." (Mt 10,35). Ježiš aj o sebe povie: „Nie pokoj som priniesol, ale meč" (Mt 10,34). Ježišov zákon môže v dnešnej dobe poznať každý kultúrny človek. Nikto z nás sa nemôže vyhovárať, že ho nepozná. Vieme i to, že neznalosť neospravedlňuje. Povzbudením nám môže byť aj dnešný svätec – Tomáš Becket a mučeníci za kráľa Henricha II. Tomáš je jeho najlepší priateľ. Spraví z neho kancelára a spolu utláčajú Cirkev. Po smrti staručkého canterburského biskupa, hoci sa Tomáš bráni, kráľ ho menuje za biskupa. Tomáš sa zmení. Je to sila Ducha Svätého, ktorého prijal pri kňazskej a biskupskej vysviacke. Z priateľov sa stali nepriatelia, ale iba z kráľovej strany. Tomáš vlastným životom bráni Cirkev. Kedysi bol proti, horlil za kráľa, no po vysviacke horlí len za česť a slávu Božiu. Bol nútený utiecť do Anglicka. Ako mních žije vo Francúzsku. Jeho miesto je však doma v Anglicku. Tu i zomiera na stupňoch oltára pod mečmi rytierov. Kráľ sa spamätal a robil pokánie. Poučenie pre nás: Vždy zostať verní Božím zákonom, a to i vtedy, keď budeme musieť podstúpiť obete, alebo i smrť. Amen.