Meditácia na 16.01.2022
2. nedeľa v Cezročnom období | Jn 2, 1-11
V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.
Priatelia, prečítajte si rozhovor: Kríza svätenia nedele / Pre mnohých je nedeľná svätá omša len akýmsi duchovným wellnessom
Správa o udalosti na svadbe v Káne Galilejskej má svoje dôležité posolstvo. Mesiáš je tu, očakávanie sa napĺňa. Mesiáš je Ježiš z Nazareta.
Svadba sa vždy chápe ako začiatok spoločného života rodiny. Ježiš chce poukázať na plnší obraz. Proroctvo Izaiáša sa napĺňa, keď hovorí, že nebude mať pokoja, „kým nezažiari ako svetlo jeho spravodlivosť a kým sa jeho spása nerozhorí ako fakľa“ (Iz 62,1). Prorok predstavuje vyvolený národ ako “nevestu“, ktorej manželom je sám Pán, keď píše: „Budú ťa volať Moja potecha, a tvoju krajinu Nevesta. Pretože Pán si ťa obľúbil a tvoja krajina dostane manžela“ (Iz 62,4). Je to obraz mesiášskej doby. Do tejto doby Ján evanjelista vkladá udalosť prvého zázraku Pána Ježiša v Káne Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Prečo učeníci uverili, že Ježiš je očakávaný Mesiáš? Na “svadbe“ zažili predobraz mesiášskej svadby. Kamenné nádoby, z ktorých voda slúžila na očisťovanie, sa stali zdrojom svadobného vína, teda stará zmluva, Zákon, predpisy sa menia v novú zmluvu cez Krista a to: milosť, odpustenie, radosť v Duchu Svätom. Niečo podobne zažil Šavol, keď sa stal z neho Pavol.
Nie iba zasväteným osobám, ale kresťanom vôbec sa často vytýka, že utekajú zo života, že opúšťajú normálnu arénu ľudských zápasov, že sa vyhýbajú bežným konkrétnym veciam života a žijú si svoj svet, či žijú vo svojom svete. Nie je možné všetkých kresťanov rovnako posudzovať. Ježiš neutváral nejaké getá, rezervácie. Ježiš svoju činnosť koná verejne. Dôkazom je jeho účasť na židovskej svadbe, kde je všetko tak, ako má byť. Ježiš si počína ako ten, ktorý keď príde jeho hodina, robí všetko to, čo je poslaný robiť od Otca. Preto matke odpovedá: „Ešte neprišla moja hodina“ (Jn 2,4). A keď jeho hodina prišla, Ježiš dá príkaz: „Naplňte nádoby vodou“ (Jn 2,7). V pláne Otca má miesto i matka Pána Ježiša. Ona hovorí Ježišovi: „Nemajú vína“ (Jn 2,3). Ona je tá, ktorú Otec použije, aby Ježišovi oznámila, že čas sa naplnil. Obsluhujúcim Panna Mária dáva príkaz: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2,5). Toto nie je len historka zo života Pána Ježiša, ale niečo oveľa viac. Je to hlboký symbol, ktorý ukazuje, čo Ježiš urobil s Izraelom a ľudstvom. Prázdne nádoby určené na očisťovanie symbolizujú obraz Izraela a ľudstva, a Ježišovým pričinením, keď ho prijmú, naplnia sa Božou vôľou, menia a naplnia sa radosťou a darmi Ducha Svätého.
Náš život je často prázdny. Keď prijmeme učenie Pána Ježiša, tak v Duchu Svätom budeme naplnení mnohými milosťami. Nemáme šomrať a reptať. Naopak, ak sme prázdni, odstráňme svoju prázdnotu tým, že prijmeme Boha.
Je pravdou, že vyvolený národ sa pri príprave na príchod Mesiáša dopustil chyby, očakával ho podľa svojej predstavy. Prišiel Mesiáš, ktorý plní vôľu Otca, a nie výmysel učiteľov či vodcov národa. Je na každom z nás, aby sme vo svojom živote nevideli a nechceli vidieť Boha len podľa svojich predstáv. Ježiš prichádza ako v Káne, kde je snáď najmenej čakaný, a predsa má tam svoje miesto a plní svoje poslanie. Aj v našom živote je správne vedieť prijať Boha, hoci by sme mali inú predstavu o ňom. Myslíme na utrpenie, choroby, smrť drahých a podobne. Boh je láska, treba Boha správne a vhodne prijať.
Slovenská poviedka rozpráva, že do mlyna šiel s posledným vrecom sedliak, ktorý všetko prepil a prehral v kartách a bol pritom lakomý. Keď bol mladý, bol celkom iný. Bol dobrý miništrant. Anjel strážca tohto sedliaka prosil Pána Boha, aby pre tie zásluhy z detstva mal sedliak ešte jednu možnosť všetko zmeniť a napraviť. Preto Boh poslal anjela strážcu, aby gazda mohol znova prísť k peniazom, splatiť dlžoby a nadobudnúť nový majetok. Anjel mal každé zrnko, ktoré mu podaruje sedliak, odmeniť zrnkom zlata. Čo myslíte, koľko zrniek zlata dostal sedliak? Len jedno. Kde je hriech, tam človek nevpustí Boha. Jeho duša, srdce i dlaň ostávajú prázdne. Boh nerobí zázraky nasilu.
Srdcia mnohých ľudí ostávajú prázdne práve pre hriech. Ježiš ich nemôže naplniť svojimi milosťami, ako naplnil vodou nádoby v Káne. Hriech je nešťastím. Hriech sa stal mnohým zábavou. Z hriechu sa smejeme. Hriechu neveríme. Naša škoda. Ostávajú však smutní, sklamaní. Sami sebou podvedení. Smutný svätý je len smutný svätý. Veselého darcu Boh miluje. On neprišiel, aby nás obral o radosti, naopak, našim radostiam žehná. Či o tom nehovorí svadba v Káne Galilejskej?
Boh dal každému všetko potrebné k spáse. Každý má večné šťastie vo svojich rukách. Nechcime byť Bohom. Sme však deti Božie. Plňme si svoje povinnosti. Panna Mária aj nám dáva radu, aby sme naplnili svoje srdcia, životy Božím slovom, sviatosťami a sami spoznáme už na zemi, a raz aj vo večnosti, ako chutí dar, ktorý môže dať jedine Boh. Využime už teraz túto svätú omšu a vyprosme si mieru natlačenú, natrasenú, pretekajúcu od Darcu všetkých cenných a vzácnych darov, ktoré ani moľ nemôže zožrať, ani hrdza zničiť a ani zlodej ukradnúť. Amen.