Meditácia na 23.01.2022
Lk 1, 1-4; 4, 14-21 | Nedeľa Božieho slova
Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad--radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili. Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Lukáš dal Evanjelium Teofilovi, aby vedel, ako to všetko bolo. Ešte šťastie, že neostalo len pri Teofilovi, ale cez tie stáročia sa dostalo aj k nám. Predstavme si, koľko námahy to muselo stáť, aby bolo zachované a mohli sme ho takto spokojne a bez problémov čítať v takej podobe ako ho dnes máme. Sväté písmo bolo preložené do viac ako 1850 jazykov a nárečí. Dnes nemáme už žiadny problém sa k Svätému písmu dostať a čítať si z neho. Ale je tu problém prelomiť bariéru, ktorá nám v tom bráni. A práve v tom je ten problém, urobiť prvý krok a nájsť si chvíľku času na čítanie.
Určite mi dáte za pravdu, že cez deň si človek častokrát nájde čas na mnohé zbytočnosti. Niekedy aj čítame, ale čítame to, čo je nepodstatné, dokonca to, čo nie je pravdivé, napríklad v bulvároch. Na chvíľku nás to zaujme, ale po pár dňoch čí pár hodinách už sme na to zabudli, lebo je tu zase niečo nové a to predtým je už neaktuálne. Keby sme sa zastavili a zamysleli nad sebou, že čo nám to dáva, zistili by sme, že nám to nedáva nič. Iba nás to zaťažuje a uberá od vecí, ktoré by za to stáli, ktoré by v nás niečo tvorili a zmenili. Človek chce a hľadá stále niečo nové, túži po tajomstve a hľadá niečo, čo by ho naplnilo, čo by ho urobilo šťastným.
Práve čítanie Svätého písma nás privádza k hlbšiemu poznaniu Krista. Učí nás ho vidieť tak, ako ho videli apoštoli, pozorovať jeho reakcie, jeho činy, spôsob, akým sa správal a počuť jeho slová, ktoré boli plné múdrosti. Ukazuje nám súcit voči ľuďom, ktorí sa ocitli zoči-voči nešťastiu ľudí v núdzi. Ťažko by sme dokázali milovať Ježiša Krista, ak by sme nepočúvali často Božie slovo, ak by sme ho vôbec nečítali. A nielen to. Práve počúvaním a prijímaním Božieho slova človek začína chápať samého seba a tým získava hlbší zmysel života.
Tak ako sme dnes v Evanjeliu počuli, ako sa Židia schádzali v sobotu v synagóge, aby si čítali z Písma, aj my sa schádzame v chráme, aby sme v liturgii slova počúvali, čo nám Boh cez Písmo hovorí. Dobre vieme, že nám nestačí zostať len pri počúvaní, ale to, čo počúvame aj v našom živote treba uskutočňovať. A z toho nám plynú rôzne milosti a výhody, ale na druhej strane aj záväzky. Keď ich budeme plniť, Pán nás určite nenechá bez milosti. Ježiš vo svojej vlasti nechcel robiť zázraky ľudským očiam viditeľné. Chcel len jednoducho ohlasovať Božie slovo, a to sa jeho rodákom nepáčilo.
Aj my sme postavení pred túto situáciu. Ani ja vám neponúknem žiadne zázraky, ale tak isto chcem vám ohlasovať Evanjelium, to čo sa píše vo Svätom písme, a aby sme to do svojich sŕdc prijali a podľa toho aj vo svojom živote konali. Nielen mojou úlohou je vám ohlasovať evanjelium, ale ohlasovať Krista je úlohou každého kresťana, teda všetkých nás. Tak ako Kristus vo svojej vlasti nechcel robiť zázraky, ale iba slovom chcel povzbudiť svojich rodákov, tak aj teraz hovorí k nám cez Božie slovo. Nerobí očiam viditeľné zázraky, ale hovorí. Záleží už len na nás, či sa s ním stotožníme a prijmeme to čo nám hovorí, alebo budeme chcieť ešte aj zázraky. Treba si uvedomiť, že keď Ježiš „len hovorí“, to nie sú len prázdne slová. To sú slová, ktoré sa naplnia.
Čím je pre nás Sväté písmo? Malo by byť pre nás akýmsi kompasom, ktorý nám ukazuje správny smer tu na zemi, smer, ktorý nás privedie k tomu správnemu cieľu. Hoci je tu Písmo pre nás už stovky rokov, predsa nám má čo povedať. Nie je čímsi neaktuálnym, o čom by sme mohli povedať, že je zastaralé. Učí nás pravdu, ktorá je potrebná k spáse.
Ako často a kedy beriem túto knihu kníh do rúk? Je to len keď ma niekedy napadne alebo sa snažím denne z neho čítať? Je naozaj veľmi potrebné, aby sme často so Svätým písmom pracovali. Veď tak, ako telo potrebuje svoju stravu, aby mohlo prežiť, tak aj duša potrebuje svoju stravu, aby mohla rásť. Keď sa modlíme, hovoríme k Bohu, keď čítame Sväté písmo hovorí Boh k nám. Už Sv. Hieronym povedal: „Kto nepozná Písmo, nepozná ani Boha“. Preto čítajme Sväté písmo, aby sme spoznávali čoraz viac, čo nám Boh chce povedať. Veď kto má viac poznať Sväté písmo ak nie my kresťania?
Namiesto nejakej zbytočnej knihy či časopisu, alebo sedenia pri televízore, či nič nerobenia zoberme Sväté písmo a započúvajme sa, čo nám Boh skrze tento dar Svätého písma hovorí. Amen.