Meditácia na 27.01.2022
Štvrtok 3. týždňa v Cezročnom období | Mk 4, 21-25
Ježiš povedal zástupu: „Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik? Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ Ďalej im povedal: „Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám pridá. Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.“
Uši máme na to, aby sme počúvali zvuky, hlasy, slová, hudbu... Robí nás to človekom. Nimi si rozumieme navzájom. A pritom ucho je taký jemný a malý nástroj. Je to zázrak ako to dômyselne funguje. Naozaj si nevieme predstaviť život bez nich. Dnes nám do uší zaznievajú Kristove slová: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“ Možno sa niektorí pýtame: „Vari existujú aj iné uši, uši na nepočúvanie? Ako to vlastne je?“
Počúvame, čo chceme, a pre to čo alebo koho nechceme jednoducho sa urobíme hluchými. Šesťročná Margitka dostala od mamičky k narodeninám krásnu bábiku. Mamička jej kládla na srdce: „Staraj sa o ňu, akoby to bola tvoja dcérka!“ Po nejakej dobe sa matka s veľkým prekvapením dozvedela, že dievčatko hodilo bábiku do pece a spálilo ju. „Margitka, prečo si to urobila?“, spýtala sa mamička. Maličká sa bránila so slzami v očiach: „Stokrát som jej hovorila, že ju mám rada, ale bábika mi ani raz neodpovedala. K čomu by mi teda bola?“ Nie sme niekedy ako tá bábika - hluchí na lásku k našim blízkym, hluchí na potreby našich bratov a sestry? A koľkokrát je to vo vzťahu k Pánu Bohu? On nám dáva tento nový deň, stará sa o naše zdravie a my... Ešteže je k nám taký milosrdný, trpezlivý a zhovievavý a nie ako malá Margitka, ktorá urobila krátky a rýchly proces. Skús teraz po sv. omši urobiť aspoň jeden skutok lásky blížnemu ako odpoveď na jeho potreby. Skús sa započúvať do druhého nielen ušami ale i srdcom. Amen.