Meditácia na 28.01.2022
Svätého Tomáša Akvinského, kňaza a učiteľa Cirkvi | Mk 4, 26-34
Ježiš povedal zástupom: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“ A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“ V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.
Priatelia, prečítajte si rozhovor s vedcom a teológom Pavlom Gáborom: Prekvapilo by ma, keby sa vo vesmíre nevyskytovali mimozemšťania
Nezdá sa nám kresťanom dnešný svet akýsi skazený? Akoby už neplatila žiadna spravodlivosť, akoby zlo víťazilo nad dobrom. Nie sme z toho sklamaní? A predsa, Pán Ježiš chce priblížiť ľuďom Božie kráľovstvo, a preto sa nahlas pýta, aby ho všetci počuli: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo, alebo akým podobenstvom ho znázorníme?“ (Mk 4, 30). Jeho poslaním bolo okrem nášho vykúpenia zjaviť nebeského Otca i Božie kráľovstvo.
Čo je to kráľovstvo? Je to panstvo nejakého kráľa či vládcu. On je pán a ostatní sú jeho podriadení. Podobne je to aj s Božím kráľovstvom. Boh je Pán celého sveta a my sme jeho stvorenia. Na rozdiel od iných kráľovstiev, nemôžeme určiť jeho pevné hranice. Ba nevieme ani svojimi ľudskými schopnosťami povedať, či je tu alebo tam.
Jedno vieme, že je nebadateľné a má v sebe ohromnú silu. Je to sila semena, ktoré má v sebe potenciu stať sa mohutným stromom. Napriek neútešnej situácii vo svete nám Pán dáva nádej, že Božie kráľovstvo stále rastie a mocnie. Ono prinesie svoju úrodu. Také povzbudenie by nás nemalo nechať nečinných, ale by sme mali stále horieť nadšením pre Krista. Svätý Otec Ján Pavol II. ešte ako študent a neskôr kňaz, neskladal zbrane napriek neutešenej situácii počas komunizmu v Poľsku. Snažil sa presadzovať kresťanské hodnoty cez kultúru, stretnutia s mladými. Veľmi pekne sme to mohli vidieť vo filme „Karol“.
Môžeme si dovoliť zložiť zbrane, keď máme také veľké uistenie od Pána, že je s nami a Božie kráľovstvo je blízko? Nebojme sa toho, že nás nie je väčšina v kostole. Každé semienko, ktorým je každý z nás, má predsa ohromnú silu. Buďme verní svojej viere, svojím krstným záväzkom, Kristovi. Poprosme pri sv. omši, aby nám Pán dal silu byť mu verný a nepozerať na počet. Amen.