Meditácia na 01.02.2022
Utorok 4. týždňa v Cezročnom období | Mk 5, 21-43
Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“ Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho. Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“ Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: ‚Kto sa ma dotkol?‘“ Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“ Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“ Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.
Lekári často hovoria o tom, aká je dôležitá dôvera pacientov voči lekárovi. V takomto prípade sa rany neraz skôr zahoja. No neraz sme svedkami toho, že človek predurčený svojou diagnózou na smrť, je zrazu zdravý. O takýchto prípadoch sa môžeme dočítať v knihe Lurdy, maják atómového veku. O Ježišovi hovoríme ako o zázračnom Lekárovi. Ježiš v evanjeliu pripomína: „Neboj sa, len ver“ (Mk 5,36)! Sme stvorení k životu, nie k smrti. Hovoria a dosvedčujú to i dva prípady z evanjelia. Pán Ježiš dôsledne vedie ľudí k sebe. Vieme, že jedným slovom utíšil búrku na mori, dnes uzdravuje chorú ženu a kriesi mŕtve dievča predstaveného synagógy Jairusa. Vidíme, že Ježiš nielen slovom, ale i skutkom dokazuje svoju moc, že je Pánom života i smrti. Chorá žena i predstavený synagógy konali v duchu viery. Iba viera prijatá a potvrdená Pánom Ježišom robí zázraky. A práve viera týchto ľudí je pre nás poučením. Predovšetkým bezmocnosť človeka, ktorý urobil všetko pre svoje uzdravenie, a nedosiahol žiadaný výsledok. Zostal mu ešte Boh. Zostala dôvera človeka v moc Ježiša Krista. Ježiš je mocnejší ako smrť. Aj táto chorá žena sa opiera o bezhraničnú dôveru človeka voči Bohu. Potvrdil to aj sám Pán Ježiš, keď žene povedal: "Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby" (Mk 5,34).
Keď si rozoberáme uzdravenie chorej ženy, uvedomujeme si, že toto dobrodenie nebolo len pre ňu, ale dotýka sa každého z nás. Je pre nás povzbudením, poučením, istotou, že u Ježiša si môžeme vyprosiť všetko, ak budeme prosiť s vierou, dôverou a veľkou odovzdanosťou do vôle Božej. Uchovajme si a šírme toto svedectvo viery. Aj druhý zázrak sa dotýka tej istej čnosti, hoci ju ukazuje z druhej strany. Najbližší predstaveného synagógy podkopávajú jeho vieru. Hovoria o tom, že dcéru videli mŕtvu, prečo teda unúva Učiteľa. A Ježiš s celou autoritou hovorí: "Neboj sa, len ver" (Mk 5,36)! Ježiš v tej chvíli Jairusovi akoby hovoril: Ona umrela pre nich, ale nie pre teba. Dokážem, že neumrela, ale spí. Uver mi! Z toho vidíme, že pre Ježiša je viera dôležitejšia ako zomrelý človek. Ak nebudeme mať vieru, nebude ani vzkriesenia. Ak zvíťazí viera, zvíťazí i život nad smrťou. Viera zvíťazila i u Jairusa. Marek hovorí: Ježiš chytil dievča za ruku a povedal: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň“ (Mk 5,41)! To vonkajšie gesto, že Ježiš chytil dievča za ruku, nie je dôležité. Dôležité sú slová: „Dievča, hovorím ti, vstaň“ (Mk 5,41)! V týchto slovách je moc a sila Pána Ježiša. Ježiš nerobí zázraky pre vonkajšiu popularitu, ale preto, aby sme uverili, že priniesol na svet víťazstvo nad smrťou. On je Život. On – a nikto iný. Aké je to krásne vedieť, že máme takého veľkého Učiteľa. Kto žije v ňom, má život bez konca. Svätý Blonzius píše, že svätej Gertrúde sa zjavil Pán Ježiš. V pravej ruke mal zdravie a v ľavej chorobu. Povedal jej: „Vyber si, čo chceš." Gertrúda mu odvetila: „Pane, nehľaď na moju vôľu, len nech sa stane so mnou to, čo bude na tvoju väčšiu česť.“ Uvedomme si, že Pán Ježiš môže mať s nami rôzne zámery, plány. Všetko však vkladajme do jeho rúk, do jeho svätej vôle. V čase choroby je neskoro prosiť o trpezlivosť a odovzdanosť do vôle Božej. Prosme o to už dnes, keď sme zdraví. Učme sa súcitu s chorými. Ani v najťažšej chorobe nereptajme proti vôli Božej, naopak, uvedomme si, že je to pre nás požehnanie. Amen.