Meditácia na 04.02.2022
Piatok 4. týždňa v Cezročnom období | Mk 6, 14-29
Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“ Iní hovorili. „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov!“ Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“ Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval. Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“ A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“ Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“ Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.
Priatelia, prečítajte si: Stigmy prezrádzajú tajomstvo života
Príklad odvážneho postoja Jána Krstiteľa je veľmi potrebný našej dobe, keď nás zalieva prúd nečinnosti a ľahostajnosti, keď čoraz častejšie počujeme výhovorky: a čo mňa do toho? Nie je to moja vec! Ján Krstiteľ, keď pozeral na trestuhodný Herodesov život, tiež nemusel zaujať činný postoj. Mohol povedať: na to sú tu kňazi, starší z ľudu, zákonníci a úradní strážcovia morálky. Nemusel sa vyjadriť, tým viac, že určite predvídal, ako tragicky sa skončí jeho intervencia. Ale Ján bol dôsledným človekom: vykonávajúc svoje zodpovedné poslanie, vyzývajúc k obráteniu, karhajúc a napomínajúc prostý ľud – nemohol brať ohľad na hodnostárov. A my, keď sme začali vykonávať svoje životné poslanie, tým samým sme prebrali zodpovednosť za nejakú vec, za celý rad vecí. Pre tieto veci musíme sa vystatovať nielen ťažkostiam, ale aj nepríjemnostiam; neobíde sa bez toho, aby sme nenarazili na blížnych, neraz na vplyvné osoby, neraz dokonca na svojich najbližších; bude sa treba proti niekomu postaviť, niekomu niečo odmietnuť, niekomu povedať: nesúhlasím! Neslobodno! Nedovolím! Nepodliehajme klamu, že sa nám podarí stráviť život v bezpečnom zákutí, v zdaní falošnej skromnosti skrývajúc sa a poisťujúc, len aby sme uchránili svoj tzv. svätý pokoj. Bol by to taký nijaký život poctivého a priemerného človeka, ktorý nerobí starosti, ale tiež nie je na úžitok veci, ktorej má slúžiť. Ak sa však bojíme vystaviť nebezpečenstvu pri obrane toho, čomu sme venovali život - tak náš život je už prehraný. Určite neprídeme o hlavu ako sv. Ján. Ale zanedbávajúc, či dokonca zrádzajúc vec – môžeme stratiť tvár. A to je oveľa horšia strata.