Meditácia na 08.02.2022

Utorok 5. týždňa v Cezročnom období | Mk 7, 1-13

K Ježišovi sa zišli farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“ On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: ‚Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.‘ Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“ A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. Lebo Mojžiš povedal: ‚Cti svojho otca i svoju matku‘ a: ‚Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.‘ Vy však hovoríte: ‚Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,‘ už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.“

Prečítajte tiež: Stigmy prezrádzajú tajomstvo života 

 

meditacie__evanjelilzacia.jpg

Držať sa tradícií to je v zásade dobrá a múdra vec; ide samozrejme o tradície múdre a dobré. Otázka tradície však môže byť zle chápaná a Pán Ježiš ju dnes predstavuje v správnom svetle. Nezasluhujú si úctu tradície, ktoré sa protivia Božím prikázaniam, ako napr. hanebná tradícia opíjať sa pri príležitosti rodinných slávností; okrem toho rôzne dávne preháňania, čary a povery. Ale tradície múdre a šľachetné sú často doplnením prikázaní a strážia prikázania. K takým tradíciám patria napr. spoločná modlitba v rodine, modlitba ruženca, májové pobožnosti, roráty, pôstne, prvopiatkové pobožnosti, účasť na duchovnej obnove, na sprievode vo sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Sú to často naše domáce, otcovské tradície, ktoré rozhodujú dokonca o našej národnej identite.

Ale aj samotné naviazanie na múdru tradíciu má byť múdre. Pán Ježiš dnes cituje drastický príklad nemúdreho kultu tradície. Bolo by teda čímsi nemúdrym a zlým napr. nechať doma chorého bez opatery, aby sme išli na polnočnú, sprievod či púť. Zvlášť, ak tradícia má byť výrazom vernosti prikázaniam, tak v prvom rade ide tu o prikázanie lásky: žiadna tradícia nemá právo zrušiť toto prikázanie a o tom sa jasne hovorí v dnešnom evanjeliu. Príkladom šľachetnej vernosti tradícii je účasť na sv. omši a samotná sv. omša.

Henryk Sienkiewicz, na konci jedného zo svojich románov, upozorňuje na fakt, že hoci počas storočí sa pominuli rôzne štruktúry, zvyky a veľkosti, tak sv. omša „sa po starom slávi". Tu si môže niekto uvedomiť, že ale nie tak veľmi „po starom"; práve starší ľudia si pamätajú, že kedysi pri sv. omši bola iná reč a obrady. Samozrejme, ale je v tom potvrdenie toho, čo sa tu povedalo: že pre múdre príčiny musia neraz ustúpiť menej vážne podrobnosti tradície, aby sa zachránila samotná tradícia. Tak teda aj vo sv. omši sa odstránili určité nepodstatné prvky, aby tým výraznejšie vystúpili podstatné prvky: obetovanie, premenenie, lámanie Chleba ostatnú vždy zhodné s tradíciou. Amen.