Meditácia na 13.02.2022
6. nedeľa v Cezročnom období | Lk 6, 17. 20-26
Ježiš s Dvanástimi zostúpil dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom. Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať! Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!“
Prečítajte si tiež rozhovor s dekanom Jozefom Schwarzom: Cez relikvie môžeme hmatateľne vnímať volanie k svätosti
Boh i svet ponúkajú šťastie, ale aj varovné „beda”. Život je krátky a je potrebné konať. Kritériá šťastia sú rôzne a ponuka, ako sa rýchlo stať šťastnými je pestrá. Stávkové kancelárie, tikety, lósy, súťaže, akcie, herne... volajú, provokujú, mýlia... Zabúdame, že aj nás sa môže týkať Ježišovo: „Beda vám.”
Podľa prieskumu prekvapivo najmenej financií majú tí, ktorí ich najviac prehrávajú. I príslovie môže zavádzať: „Keď sa šťastie unaví, sadne aj na somára.” Koľkí ľudia na Slovensku plačú, že sa dali nachytať na rýchlom zbohatnutí? Dnes je bezdomovec a včera bol podnikateľ.
Ježiš sa nám stal bratom, aby nás naučil byť „blahoslavenými” a aby raz ako sudca nikomu nemusel povedať: „Beda.” Dar života nám dáva Boh, strojcom šťastia je človek sám. Rozhodujeme o svojich výhrach i prehrách. „Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána, Pán bude jeho nádejou” (Jer 17, 7).
Jeden z najväčších boháčov sveta sa obliekol za žobráka, aby osobne spoznal, aké je to - nemať nič. Jeho život to však nezmenilo. Boh sa stal človekom, aby sme mali večný život. Mení evanjelium náš život? Blahoslavenstvá môže svet považovať za bláznivé, nezmyselné, neurodzené a vtedy platí: „Beda vám.” Kto v blahoslavenstvách spoznáva múdrosť a spravodlivosť od Boha, posväcuje sa nimi a výstraha sa ho netýka.
Kristus učí, aby sme nevideli iba seba. Náš vzťah k iným rozhodne o odmene, alebo o treste. Ježiš kladie dôraz na to, aby sme využili rozum a slobodnú vôľu na získanie večného života. Za jednotlivými myšlienkami, slovami a skutkami sú naši bratia a sestry: „Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce” (Mt 6, 21). Obzrime sa okolo seba a v duchu blahoslavenstiev pokračujme ako kresťania.
Príkladom môže byť päťčlenná rodina, ktorá sa počas celého roka zrieka v piatok večere. Tých niekoľko tisíc korún tvorí základ na anonymné praktizovanie blahoslavenstiev. Spoločne sa rozhodujú, koho a ako urobiť šťastným. Konajú tak v duchu kresťanskej lásky a učia to aj svoje deti.
Svet potrebuje praktizujúcich svedkov blahoslavenstiev. A je krásny, keď vieme urobiť iných šťastnými. Žijeme len raz a rozhodujeme o svojej večnosti. Ježiš preto potrebuje naše srdce, hlavu, ruky, nohy...