Meditácia na 22.02.2022
Katedry svätého Petra, apoštola | Mt 16, 13-19
Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.
Prečítajte si rozhovor: Cti svojho otca i matku / Prikázanie je obojsmerné. Prehnaná rodičovská kritika je narcistickým prejavom
Niektorí z nás sa môžu v tejto chvíli zamyslieť nad Petrom, prečo práve jeho si Ježiš vybral. Učeníka, ktorý ho zapiera vtedy, keď sa naňho najviac spolieha. Na tomto príklade nám Ježíš dokazuje, že pre neho je každý človek dôležitý a nezáleží na tom, akým životom žil. On ako Syn Boží vidí do srdca každého z nás. Vie o našej budúcnosti. A preto práve v Petrovi videl svojho nástupcu v Cirkvi, pevný základ, ktorý povedie kormidlo loďky do prístavu aj napriek búrkam, ktoré ju budú ohrozovať. I keď na jednej strane zlyháva, na druhej strane je to odvaha alebo skôr veľká horlivosť Petra za svojho Majstra. Musí pochopiť a naučiť sa, čo chce Boh a nie, čo chcú ľudia. Keď pozeráme na účinkovanie Petra v Cirkvi, aktuálne sú tu slová Pána Ježiša: Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na dom, ale dom sa nezvalil, lebo mal základy na skale, ktorú si Pán vybral s jej slabosťami, chybami a k tomu ešte chudobného rybára. Kristova Cirkev je spoločenstvo veriacich, pokrstených s rovnakými právami a povinnosťami. Rozdelení sú v službe a v úradoch na stav kňazský a laický. Vo svete hľadajú a ohlasujú Boha a silou príkladu pretvárajú svet ako kvas cesto. Najvýraznejším znakom v Cirkvi je pápežstvo obdarené autoritou od Boha.
Nedávno pri vystúpení jedného cirkevného hodnostára v televízii, položil rozčúlený kritik veriacim otázku: Prečo nevystúpite z takejto Cirkvi, kde je šéfom tento človek? Možno aj takéto otázky si kládli Petrovi súčasníci, keď sa dozvedeli, kto ich má viesť v budúcnosti. Človek, ktorý zapochybuje, je na pohoršenie. Keď sa zamyslíme v dnešnej dobe, či to nie je tak isto ako pred dvetisíc rokmi: ľudia plní kritiky na adresu Cirkvi a pápeža. Tieto slová môžu pochádzať iba od veriacich, ktorí nežijú Ježišove posolstvá lásky, pravdy, odpustenia. Ich základ je postavený skôr na piesku a racionálnom zmýšľaní. Veď nakoniec, Kristus prišiel na tento svet nie kvôli spravodlivým, ale hriešnikom, ktorí potrebujú uzdravenie. Aj Peter v pokore prijíma ukrižovanie tak, ako to opisuje Klement Rímsky a pripomína, že nechcel zomrieť ako jeho Majster, lebo si to nezaslúžil.
Milí bratia a sestry, nesmieme zabudnúť ani na druhého apoštola Pavla, učiteľa a priateľa pevného spoločenstva založeného v Ríme (Pavol VI). Jeho život pred obrátením spôsobil kresťanom veľké utrpenia, nechal ich zatvárať vo väzniciach a mučiť za vieru. Ako príklad nám môže poslúžiť kameňovanie diakona Štefana, prvého mučeníka. Pavol, znalec písma, múdry farizej je pri obrátení pokorovaný až do prachu zeme. Po spoznaní Ježiša mení svoj život a stáva sa jeho verným a oddaným služobníkom až na smrť.
Karol Gounod patrí medzi najslávnejších hudobných skladateľov, ktorí sú pýchou Francúzska. Cez celý svoj život si zachoval vieru svojej mladosti a nikdy sa ňou netajil a ani nehanbil sa ju vyznať. Keď ho r.1975 zasiahla smrteľná choroba, hovoril: „Dokonal som svoju životnú cestu a s takou radosťou čakám, až sa budem môcť vrátiť k svojmu Bohu.“ Často vravieval: „Smrť je odchod do života.“ Milovaní, jeho slová nás môžu povzbudiť na ceste svätosti podobne ako aj myšlienka dnešného svätého apoštola Pavla: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval“ (2 Tim 4,7).
Za koho pokladáme my Syna človeka v dnešnej dobe? Nie je pre nás iba nejakým posluhovačom, ktorého potrebujeme, keď nám zateká do topánok, keď sme chorí a nevieme si rady? Vtedy sa snažíme dať ho na prvé miesto v svojom živote. Keď sa nám darí v práci, poďakujeme sa za to, že sa o nás aj v tejto oblasti stará? Skúsme so sv. Petrom a sv. Pavlom prosiť Ježiša o vytrvalosť vo viere, o posilu v pádoch, aby sme napredovali v duchovnej oblasti a spolu s nimi raz oslavovali Boha vo večnej blaženosti v nebi. Amen.