Meditácia na 24.02.2022
Štvrtok 7. týždňa v Cezročnom období | Mk 9, 41-43. 45. 47-50
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu. Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora. Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa. Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla, kde ich červ neumiera a oheň nezhasína. Lebo každý bude ohňom solený. Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji.“
Ak sa celí odovzdáme Bohu a dovolíme, aby On riadil naše kroky, tak môžeme po čase konštatovať, že bez jeho pomoci, bez toho, že by nám On nebol pomáhal, radil, neprešli by sme úspešne úskaliami a ťažkosťami života. Pomáha nám odstrániť rôzne prekážky - najmä pýchu, lebo ona je najviac výhražná. Sami nedokážeme viesť boj proti nej. Ona je v našom živote ako rakovina, že ničí a zabíja všetko, že objavuje sa vtedy, keď to najmenej očakávame a podobne. Je zákerná a často sa šíri ticho a nenápadne.
Kresťan si pripomína, čo nesmie robiť. Počúva predsa Ježiša. Pýcha často berie na seba podobu faošnej pokory, hovorí tichým hlasom a vie vo svoj prospech využiť všetko. Pýcha dokáže ničiť aj dobré veci. Prečo? Pretože to, čo je zasiahnuté jedom pýchy, začne budovať svätyňu pýchy a nie Bohu. Niekto môže dlhé roky mať úspech v posvädcovaní seba, práce v rôznych oblastiach... Ak si však povie, že už dosť pracoval a je si istý nebom, zabúda, že pokora, poníženosť, vernosť voči Bohu zaväzujú človeka do poslednej chvíle života.
Ježiš jasne hovorí: „Kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora" (Mk 9,42).
Uvažujme, či človek, ktorý je plný pýchy, hoci ukrytej pod "pokorou", môže byť svedkom Krista? Či nie je na pohoršenie? Pokiaľ nás Pán Boh nepremení, pokiaľ nedotkne sa našej pýchy ostrím svojej lásky, dovtedy budeme antisvedkami pre okolie. Naše správanie je správaním farizejským, keď nevieme skutočne milovať niekoho viac ako seba. Tak rýchlo sa dáme uniesť hnevu, alebo sa uzatvoríme a mlčíme, keď sa niekto dotkne našej sebalásky. Pýcha je korením všetkého zla i hriechu. Stavia totiž človeka na miesto, ktoré patrí Bohu a to je oveľa horšie, ako všetko iné, ako sú hriechy a iné pády.
Pozrime na lotra, ktorý je odsúdený na smrť, ktorého nazývame "dobrým", až vtedy keď uznal svoju vinu, bol schopný obrátiť sa na Krista a získať od neho odpustenie svojich hriechov. Naproti tomu farizeji stáli pod krížom, cítia sa spravodliví, žiadajú znamenie z kríža, neprosia o nič, nedostáva sa im odpustenia. Každý hriech volá o zmilovanie od Boha, pýcha farizejov nie! Udivuje to, s akými chlapmi sa môže pýcha sýtiť. Nie je zanedbateľné si pripomenúť, že každý, kto skúsil s pýchou bojovať, sa presvedčil, že je to ťažké. Je to ako s drakom z rozprávky. Keď dokážeme pýche sťať jednu hlavu, môžeme zistiť, že na jej mieste už je sedem. Ale život nie je rozprávka. Nie je preto možné povedať, že už mám dosť zásluh pre nebo, že mne sa nič nemôže stať, že som dosť silný a podobne. Kto poriadne nevie, čo chce, veľmi rýchlo skončí tam, kde nechce. Amen.