Meditácia na 10.03.2022
Štvrtok po 1. pôstnej nedeli | Mt 7, 7-12
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom; o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia. Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.“
Je rozdiel modliť sa a prosiť len preto, lebo niečo potrebujem a modliť sa či prosiť preto, lebo verím, že Boh mi to dá, že Boh ma vyslyší. Nie preto sú veľakrát naše modlitby nevypočuté, že by Boh nechcel, ale preto, že my nevieme prosiť, že my sa zle modlíme a nedokážeme Bohu dôverovať. Nie je toto evanjelium pre nás výzvou, aby sme neprestávali prosiť a dôverovať Bohu, že naše prosby vypočuje?
Skúsme prosiť s dôverou. Vložme do toho celé svoje srdce a všetku svoju vieru. Nepochybujme o tom, či nás Boh vypočuje, alebo nie. A vložme do týchto našich spoločných prosieb aj tie svoje osobné. Modlime sa za svoje deti, za svojich rodičov, za svojich súrodencov, za svojich priateľov a kamarátov a modlime sa aj za tých, čo nám možno niekedy urobili aj niečo zlé, aj za tých, za ktorých sa nikto nemodlí. Boh nám dá dobré veci, keď ho o to budeme prosiť s ozajstnou dôverou. Veď sám Ježiš nám hovorí, že kto prosí, dostane.
Nebojme sa prosiť. Lebo kto prosí, ten dostane. Takto to platí u Boha. Má to však ešte jeden háčik - prosiť s dôverou. Veriť Bohu, ktorý veľmi dobre vie, čo potrebujeme a ako nám treba pomôcť. Máme nekonečne milujúceho Otca, tak teda využime túto šancu a prosme ho aj v tejto chvíľke ticha za to, čo nás teraz najviac trápi. Amen.