Meditácia na 09.04.2022
Sobota po 5. pôstnej nedeli | Jn 10, 31-42
Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“ Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“ Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“ Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“ Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“ Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku. Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“ Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“ Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.
Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“ Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“ Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“ Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil.
Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“ No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“ Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“ Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“ Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“ Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“ Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.
V živote sa stretávame s mnohými otázkami a nejasnosťami. Dve však sa dotýkajú každého človeka: život a smrť. Svet je obrovská kolíska, ale aj najväčším hrobom. Len človek zo živej a neživej prírody, ktorý je obdarovaný rozumom a slobodnou vôľou vie, že zomrie. Zviera môže cítiť svoj koniec, ale nič viac. Človek môže vedieť, že smrťou sa jeho existencia nekončí. Miesto, kde uložia telesné pozostatky, telo či prach z tela ostane prázdne, ale tým existencia človeka nekončí. Večný Boh predsa stvoril človeka na svoj obraz a svoju podobu. Duša človeka je večná. Bez konca. Telo človeka bude ešte raz, ale už oslávené. Toto všetko garantuje Ježiš skôr, ako sám zomrel a vstal z mŕtvych. „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie (Jn 11,24).
Dnes je to výzva: prijať a uveriť v Ježišove slová. Život je pomerne krátky k vzdialenostiam hviezdnych galaxií, ale je dostatočne dlhý, aby sa osvedčil slobodne a dobrovoľne pre večný život či už ako trest, alebo odmena. Nezáleží na dĺžke života, ale ako vyplníme svoj život. Keď vidíme okolo hrobu rôzne zmýšľajúcich ľudí, je to pre nás výzva zaujať pre nás najvýhodnejší spôsob života pre život na zemi a raz pre večný život.
My veriaci prijímame smrť ako následok hriechu. Staviame sa zodpovedne k smrti, pretože je to len akoby most, cez ktorý prechádzame do nového života, ale smrťou sa život nekončí. Vo vede sa hovorí, že hmota sa mení na energiu. Naša smrteľná istota sa premieňa v nesmrteľnú energiu, vo večný život v láske. Preto s Martou vyznávame: Áno, Pane, ja som uveril, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.
Niekedy hovoríme, že matka je priateľkou syna či dcéry, a tým chceme zdôrazniť, že medzi nimi je úžasné porozumenie, dôvera, istota spriaznených duší. Medzi Ježišom a nami je niečo oveľa viac. Jeho učenie, príklad života... Stali sme sa bratmi a sestrami a Ježiš je našou istotou večného života. Priateľ je verný. Naznačil to Ježiš na priateľovi Lazárovi, keď dostal odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý“ (Jn 11,3). Ježišovým priateľom nebol Judáš Iškariotský. Hriech ničí priateľstvo. Je potrebné upevniť svoje priateľstvo, a to aj skutočným návratom vo veľkonočnej svätej spovedi.
Pred nami je vrchol pôstnej doby. Čo dokázal spraviť z nás hriech? Dá sa to vyjadriť slovami, keď máme na myslí poklad, našu dušu? Ježiš však práve preto zomrel, aby sme mohli vstať, mohli získať odpustenie hriechov. Zmeniť život na zemi a zaslúžiť si večný život po svojom zmŕtvychvstaní. Spomeňme si na slová chlapčeka: „Mama, mamička! Vstaň, prosím!“ Čo chceme ešte viac od Krista ako to, čo nám ponúka, k čomu nás vedie, učí?
Boh miluje aj toho najnevďačnejšieho človeka. Boh nezabudol na nikoho z nás. Pozrime si svoje ruky a zadívajme sa na končeky prstov. Každý sme originálny v diele Božom. Dnes je čas, že chceme sa k umučeniu, smrti a zmŕtvychvstaniu Krista postaviť zodpovedne a verne. Amen.