Meditácia na 15.04.2022
Veľký Piatok - Slávenie utrpenia a smrti Pána | Jn 18,1-19,42
...Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.
Stigmy prezrádzajú tajomstvo života
V našich krížoch nie sme osamelí! Ako sme ku krížu prišli smutným dedičstvom, tak prichádzame k pomoci pri našich krížoch bez nášho pričinenia. Ježiš Kristus, ktorý sa nám stal podobný vo všetkom okrem hriechu, je naša pomoc, istota pri nesení, znášaní, žití s našimi krížmi. Kríž, už pohľad naň, čas pod krížom na kolenách, zopäté ruky k modlitbe pod krížom sú balzamom, útechou, nádejou, istotou pre nás čo veríme v ukrižovaného Krista. Kto nám dá viac síl, milosti zvíťaziť, odpykať si následky za naše viny, hriechy? Len a len ukrižovaný Ježiš. O tom sa môžeme sami presvedčiť.
Kresba Salvadora Dalího zobrazujúca Ježiša Krista na kríži, ktorá roky visela v predsieni mužskej väznice na Rikers Island v New Yorku, zmizla. Pripomína to scénu z filmu: obrázok ukradli a nahradili replikou. To všetko pred zrakom stráže, ktorá tam hliadkuje dvadsaťštyri hodín. Krádež objavili zamestnanci, ktorým sa replika zamknutá za sklom zdala akási novšia a farby svetlejšie. Vyšetrovatelia nechápu, ako je možné vymeniť takú veľkú kresbu (meter krát meter a dvadsať centimetrov) bez povšimnutia. Originál ohodnotený v osemdesiatych rokoch sumou 175-tisíc dolárov je perokresba čiernym a červeným tušom a Dalí ju venoval v roku 1965 vtedajšej riaditeľke nápravného zariadenia Anne Moscowitzovej-Krossovej. Bolo to ospravedlnenie za to, že nemohol prísť na besedu o umení s väzňami, pretože bol práve chorý. Skicu urobil za dve hodiny, aby ju Yperifanos stihol odovzdať. Do rohu napísal: „Pre jedáleň väznice Rikers Ysland - SD." A tam visela šestnásť rokov, kým ju nedali do predsiene. Do väznice obraz doručil Nico S. Yperifanos, blízky priateľ Dalího. Podľa neho na krádeži muselo spolupracovať viac ľudí. Do väzenského foyer trestanci nemajú prístup. Je správne, že kríž má miesto na čelnom a čestnom mieste v našich bytoch, domácnostiach, nemocniciach i úradoch... Pohľad naň dáva zmysel žiť, pracovať, trpieť...
Vo Florencii žil zbožný kňaz Galeatini. Dal si namaľovať tvár Krista trpiaceho a tŕním korunovaného. Obraz umiestnil pri okne a celé hodiny sa naňho díval. V oproti stojacom dome žila hašterivá vdova. Celé dni preležala na okne a neušlo jej, že kňaz sa dlhé hodiny pozerá na jedno miesto pri okne. Iste tam má zrkadlo, pomyslela si, a prezerá sa, aký je krásny. Nedalo jej to, a keď kňaza stretla, povedala štipľavo: „Otče, myslela som, že ste svätý kňaz a zatiaľ sa celé hodiny pozeráte do zrkadla. Kážete proti pýche a sám do nej padáte!" Kňaz sa podivne usmial: „Pani, máte pravdu, pozerám sa opravdivo do zvláštneho zrkadla. Čím viac sa doňho dívam, tým viac hriechov na sebe poznávam. To zrkadlo má pre mňa takú moc, že sa od neho nemôžem odtrhnúť." „Ukážte mi ho!" zatúžila zlostná žena. „S radosťou," a kňaz jej ukázal Kristovu tvár. „Dívajte sa doňho denne, hodiny, dni, mesiace a obnažíte si svoju dušu!"
Denne žiť s Ukrižovaným je záruka, že v hodne smrti nebudeme sklamaní. Je Veľký piatok. Deň, kedy vzdávame úctu ukrižovanému Kristovi. Je to aj deň, keď máme urobiť zmenu vo svojom živote k Ukrižovanému. V čom, ako, prečo, načo...? Dnes to nielen vieme, ale aj chceme. Amen.