Meditácia na 18.04.2022
Pondelok vo Veľkonočnej oktáve | Mt 28, 8-15
Ženy rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘ A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“ Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.
Vypočujte si veľkonočnú homíliu
Dnešná liturgia každému chce pomôcť stretnúť sa s Bohom. Každý môže vo svetle a dare milosti, ktoré Boh ponúka, nájsť bližší kontakt so zmŕtvychvstalým Kristom. Je potrebné, aby sme nič nekládli pred Boha vo svojom srdci, mysli, živote, ale svoje životy a čo v nich prežívame, čo sa nás dotýka, položili k prázdnemu hrobu Ježiša. Zmŕtvychvstalý chce nám ukázať, aby sme prijali zmysel svojho života tak, že chce nás mať vo večnosti pri sebe, keď aj my budeme vzkriesení. Je potrebné prosiť o zmenu nášho ducha. A hoci kameň z Kristovho hrobu bol už dávno odvalený, bez stretnutia s Ježišom vo sviatosti zmierenia, v Eucharistii a bez obnovenia stavu milosti to nedokážeme. Veľkonočné udalosti nám pripomínajú, že nesmieme žiť len pre tento svet. My sme pozvaní k novému životu, ktorý však musíme už tu na zemi prijať, a primerane podľa učenia si osvojiť. Prijať Krista za svojho Pána a Boha nie je ľahké. Jeho prázdny hrob nám má pomôcť prebudiť sa z falošného spánku, zanechať nesprávny život a osvojiť si taký, kde zárukou večného šťastia je sám zmŕtvychvstalý Kristus. Máme len dve možnosti: buď prijmeme Krista za svojho Pána a Boha, alebo ním opovrhneme. Inej možnosti niet. Kristus nepatrí minulosti. Nenájdeme ho viac v hrobe. Kristus žije. Je medzi nami. Nesmieme čakať. Treba si nájsť čas a stretávať sa s Kristom. V to nedeľné ráno, keď začalo znova biť Kristovo srdce, svet sa stal ešte viac spoločnou zemou Bohu a ľuďom. Je potrebné, aby sme si Kristove slová, ktoré povedal v nedeľné ráno ženám, čo najviac osvojili: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia" (Mt 28,7). Naša Galilea je naša rodina a okolie, kde žijeme. Každý deň môžeme stretnúť zmŕtvychvstalého Krista, ktorý nás poveruje oznámiť ľuďom zmysel a cieľ života, upriamiť cesty k Bohu, poučiť, povzbudiť, napomenúť, dodať odvahy. Tým viac a aktuálnejšia je táto naša misia, čím viac si uvedomujeme, že mnohí sa dajú pomýliť, zviesť a volia si cestu, hoci ľahšiu, pohodlnejšiu, rovnejšiu, ale tá ich na konci nemôže uspokojiť, urobiť šťastnými, nepomôže im nájsť blaženú večnosť. Keď veríme, za čo Kristus trpel, zomrel a čo nám svojím zmŕtvychvstaním prisľúbil, nesmieme mlčať, keď iní nepočuli o Kristovi alebo majú ťažkosti učenie Krista prijať. Radosť, ktorú ponúka Ježiš, nemožno uzamknúť v hrobe. Klamať nesmieme. Boh sa nedá odstrániť zo života ľudí. Boh je predsa ich Stvoriteľ. Patríme predsa Bohu.