Meditácia na 29.04.2022
Svätej Kataríny Sienskej, panny a učiteľky Cirkvi, patrónky Európy | Mt 11, 25-30
V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Ježiš nám znova a znova pripomína: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (Mt 11,28-29). Ježišove slová sú inšpiráciou uvedomiť si význam sily, moci, hodnoty evanjelia. Je pravdou, že svet pred delikátnosťou, pokorou, láskou, šľachetnosťou dáva, či chce dávať nasilu prednosť slovám: pýcha, netaktnosť, hrubosť. Stačí sa obzrieť, započúvať, čo sa hovorí, ako sa hovorí, a to nielen pri futbale, v pohostinstve, ale aj na ceste domov, v rodinách... Čo vy, rodičia, na to? Deti predsa sú vizitkou rodičov nielen v oblečení, ale aj v správaní, rozprávaní... Ježiš predstavuje Otca. Deti zasa rodičov. Ale aj dospelí predstavujú národ. Čo politici vo verejných vystúpeniach? Čo filmy, herci, verejní činitelia? Ježiš každému z nás sa prihovára: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (Mt 11,29).
Ježiš neostáva len pri slovách... Všimnime si jeho prístup k žene pristihnutej pri hriechu. K žene v dome farizeja. Ako sa Ježiš týchto žien zastáva a o nich vyjadruje. Neodsudzoval, nesúdil, ale prejavil to, po čom všetci túžime: lásku. V podobenstve o zablúdenej ovečke nečítame, že keď ju dobrý pastier našiel, že ju zbil, nakričal na ňu, ale že si ju vzal na ramená a tešil sa. Dobrý pastier nám pripomína Ježiša. Ježiš si praje, aby sme si všimli a osvojili delikátne správanie otca z podobenstva o márnotratnom synovi. Ten otec symbolizuje Nebeského Otca. Naše správanie, láska, čiže naše kresťanské srdcia môžu, majú a robia zázraky. Je správne, že Ježiša vidíme ako nového Učiteľa, ktorý túži nás viesť novým spôsobom života, ktorý bude opretý o zásady pokory, lásky, vzájomného porozumenia či úcty a ocenenia. V tomto novom svete nám Ježiš ponúka svoju pomoc, silu, ochranu. Vieme predsa z úst Ježiša, čo pre nás znamená nebo, večnosť s Najsvätejšou Trojicou, Pannou Máriou, anjelmi a svätými.
Za zmienku stojí experiment, ktorý urobil v istom meste učiteľ náboženstva so svojimi žiakmi. Trieda mala tri dni pozorovať dospelých na ulici, doma, v čakárniach, dopravných prostriedkoch, cestou do a z kostola i doma. Deti mali pátrať po tom, čo im bolo na dospelých nápadné. Deti spoločne konštatovali: Ľudia sa málo usmievajú. Dospelí sú veľmi vážni. Ak sa niekedy aj usmejú, ale rýchlo a nasilu, a netvária sa radostne a veselo.
O Ježišovi sa v evanjeliu nepíše, že sa smial, usmieval, vtipkoval. Učí nás byť opravdivo šťastnými, ako bol on so svojím i naším Otcom.
Môžeme Ježiša napodobňovať. Máme možnosti, svoj rozum, príklad rodičov, čo žehnajú, čo robia krížik svojim deťom na čelo, keď odchádzajú z domu. Je to prejav lásky, ktorá prúdi z milujúcich sŕdc. Evanjelium nás chce viac a viac pritiahnuť k Bohu, ktorý je Láska. Amen.