Meditácia na 01.05.2022
3. veľkonočná nedeľa | Jn 21, 1-14
Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme.“ On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania. Počuli sme slovo Pánovo.
Koľkokrát si hovoril svojej manželke o láske k nej, koľkokrát si hovorila svojmu manželovi o láske k nemu? Kedy to bolo naposledy? Akým spôsobom to bolo povedané? Prečo máme tomu druhému hovoriť o láske? Pýtame sa, či nás má ešte rada, rád? Je potrebné sa pýtať na lásku? Bez lásky sa nedá budovať manželstvo. To by bol dom postavený na piesku.
Kto spoznal život bez lásky, vie hovoriť o zvláštnej bolesti. Myslím si, že aj ten najtvrdší človek aspoň raz v živote zatúžil po láske. Za láskou sa ukrýva mnoho postojov šťastného života i tragédií. Láska nie je záležitosťou iba pominuteľného sveta, ale dotýka sa i večnosti. Apoštol Ján, najmilší Ježišov učeník, píše: „Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom” (1 Jn 4, 16).
Ježiš sa právom Petra trikrát pýtal, či ho miluje väčšmi ako ostatní. Peter, ktorý ho na Pilátovom nádvorí trikrát zaprel, vyznáva lásku človeka k Bohu. Ježiš nevyčíta Petrovi zradu, naopak poveruje ho úlohou vodcu, učiteľa a brata medzi apoštolmi. Ježiš sa nepýta na jeho vzdelanie, schopnosti, doteraz žitý život, ani to, či už nikdy nesklame. Ježiš sa pýta na lásku.
Aj nás sa pýta Ježiš na lásku, či ho skutočne máme radi. Pretože aj s nami má Ježiš svoj plán. Každého z nás v živote oslovuje. Pozýva nás ako kňaza, rehoľnú sestru, pozýva nás do manželstva, pozýva, aby niekto zostal slobodný. Ako znie moja odpoveď? Peter nevedel a nevieme ani my, čo nám Ježiš pripravuje. Stačí nám tá istá výzva ako Petrovi? „Poď za mnou!” O Petrovi vieme, čo prežil a ako dokázal odpovedať na Ježišove otázky. Máme zhodnotiť našu lásku k sebe i svojim blížnym. Koľko je v nás lásky a čo treba v tomto smere zmeniť.
Na začiatku pôstu prišla ku kňazovi matka. Plakala. Snažila sa svojim štyrom deťom dať rovnakú výchovu. Jediná dcéra je iná ako jej bratia. Nazvala ju nevďačnou, zlou, neznabohom... „Už sa za ňu prestanem modliť, nezaslúži si to.” Po chvíli ticha kňaz povie: „Prepáčte mi moju úprimnosť. Vy svoju dcéru nemáte rada!” Žena sa s údivom pýta: „Prečo?” Kňaz pokračoval: „Dcéru nemáte rada takú, aká je. Chcete mať dcéru podľa svojej predstavy. Majte ju rada s jej chybami, neverou voči Bohu, nevďačnosťou voči vám...” Odišla. Výsledok? Matka začala mať rada dcéru spôsobom, ktorý jej poradil kňaz a dcéra po rokoch počas veľkonočného obdobia začala pristupovať k sviatostiam.
Ježišova výzva: „Poď za mnou” vo veľkonočnom čase má byť výzvou prehodnotiť vzťah lásky k Bohu, blížnemu i sebe samému. Zanechajme svoj egoizmus a modlime sa za všetkých, s ktorými nás má spájať pravá láska. A to z lásky k zmŕtvychvstalému Ježišovi.