Meditácia na 02.05.2022
Pondelok po 3. veľkonočnej nedeli | Jn 6, 22-29
Keď Ježiš nasýtil päťtisíc ľudí, jeho učeníci ho videli chodiť po mori. Na druhý deň si však zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami. A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky. No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“ Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“
Každý z nás má svoje sny. Spomeňme si na ne. Každý by chcel byť dobrý, slávny, bohatý. Každý z nás mal svoj sen. Možno sa naplnil v našich slovách a skutkoch a možno nie. Aj o tomto sme dnes počuli hovoriť Ježiša. Aké sú naše skutky a hlavne aké majú byť, nám objasňuje dnešné evanjelium. Vyjadruje to v slovách: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého poslal Otec“ (Jn 6,29). Pán Ježiš ukazuje, ako je to často s naším životom. Pozná ľudí a vie, po čom túžia. Vie, že v mnohých z nás je túžba po bezstarostnom živote. Chceme sa mať dobre, aby sa o nás niekto postaral...ničím nás nikto nezaťažoval. Presne toto vyčíta a upozorňuje na to tých, ktorí idú za ním a hľadajú ho. V tejto situácii si uvedomujeme, že pre Ježiša nemala význam popularita alebo sláva. Mal na ne možnosti a aj schopnosti, aby ich dosiahol. Má však len jeden cieľ - otvoriť pre nás cestu k Otcovi. On očisťuje náš vzťah k Bohu. Chce, aby sme nešli k Bohu len pre výhody alebo múdrosť. To, ako sa dala získať múdrosť, nám opisuje prvé čítanie. Štefan mal možnosť robiť divy. Bol múdry, ale jemu nešlo o slávu. Chcel ísť za Kristom a to, čo dostal, dávať aj iným. Ak by chcel, mohol si získať na svoju stranu ľudí a učiť ich. On dostal Božiu moc a robil zázraky a divy, ale robil to pre dobro iných a neviazal ich na svoje meno, ale na Krista. Hovorí pravdu a oni mu nemôžu odporovať a ich argumenty sa končia. Pýcha im nedovoľuje priznať, že má pravdu a preto sa rozhodnú ho radšej zlikvidovať. Hľadajú svedkov a obviňujú ho. Pre nás je tiež ťažké prijať pravdu o sebe, dokonca aj ju počuť a nie ešte sa ju snažiť žiť. Niekedy sa ju pokúšame zahladiť alebo umlčať; aby sme mali pokoj.
To odsudzuje aj Ježiš. Chce, aby sme všetko robili pre Božie kráľovstvo. To by malo byť cieľom nášho života. Žiť tak, aby sme vždy pamätali, kde je náš posledný cieľ. Máte pravdu. Je to prirodzené. Každý chce mať dobré meno. Usiluje sa mať sa, čo najlepšie. Získať si slávu a mať uznanie. Ale keby som aj ja súhlasil s takýmto tvrdením, urobil by som veľkú chybu. Urobil by som to isté, čo robili zástupy z evanjelia - išli za Ježišom len preto, že im dal jesť a mohli na chvíľu zabudnúť na svoj normálny život. To by nás viedlo k jednej zásadnej chybe. Stali by sme sa egoistami a to by asi nedávalo šťastie. Je dôležité pamätať aj na druhých. Bez toho, aby sme mysleli na druhých, sa ťažko dopracujeme k šťastiu. V živote s egoizmom prichádzame často do konfliktov s ľuďmi. Odsudzujú nás a vidia, že naše konanie nie je správne. Dôsledkom čoho je, že odmietame pravdu. Kto chce tvrdiť, že egoizmus je dobrý? Chcete mi povedať, že je správne usilovať sa za každú cenu o dobré meno? Treba si uvedomiť, že dobré meno sa získava pravdou a možno aj nejaký útok na naše meno sa postupne odhalí, ak nie je pravdivý. Ja som si tieto Božie skutky začal uvedomovať, keď som začal chodiť roznášať sväté prijímanie do nemocnice. Uvažoval som, ako sa mám obliecť. Oblečiem si košeľu alebo nejaké tričko, alebo si dám košeľu s kolárikom? Bol vo mne boj, či mám každému dať najavo kto som, alebo sa mám skrývať. Vedel som o výhodách i nevýhodách. Najskôr som išiel v koláriku. Videl som, ako si ma všímajú, ako ma zdravia... Niektorí sa ma spýtali, čo tu robím, alebo či by som ich nevyspovedal. Uvedomil som si, že je to celkom príjemné. Druhý krát som išiel v obyčajnom tričku.
Tu bola iná situácia - nikto si ma nevšímal, ľudia boli radi, keď som k nim prišiel a boli medzi nami menšie bariéry. Po týchto skúsenostiach som sa rozhodol, že budem chodiť v koláriku. Všetko bolo dobré do momentu, kedy začal mať jeden lekár narážky na moju osobu a na Cirkev. Prijal som to a nič som si z toho nerobil. Ale keď som vychádzal z jedného oddelenia, jedna žena mi začala nadávať. Potom na biskupov, kňazov a Cirkev. Moja reakcia prekvapila aj mňa samého. Namiesto toho, aby som jej niečo povedal a zahriakol ju, zostal som ticho a išiel ďalej s Eucharistiou. Veď, na to pozerali ľudia a čakali na moju reakciu. Ja som však vedel, že keby som ju nemal pri sebe, asi by som sa s ňou pohádal. Bol to pre mňa malý zázrak. Odvtedy chodím v koláriku, aby som dával svedectvo, že som bohoslovec a nehanbím sa za svoju vieru. Viem, že to nebola moja zásluha, ale Božia pomoc. Dostal som silu vykonať Boží skutok. Túto silu dáva Ježiš každému z nás, aby sme dávali svedectvo pravde. Poďme a pomodlime sa o silu konať Božie skutky. Pane, prosíme ťa, daj nám silu s odvahou vyznávať, že ty si Boží Syn a svedčiť, že pravda je v živote človeka najväčšou hodnotou. Amen.