Meditácia na 04.05.2022
Streda po 3. veľkonočnej nedeli | Jn 6, 35-40
Ježiš povedal zástupom: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho ktorý ma poslal. A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“
Čo Pán Ježiš vyčíta Židom: Aj ste ma videli, a neveríte. Ľudia neraz hovoria: verím v to, čo vidím. Je to nezmysel; to, čo jasne vidíme, nevyžaduje žiadnu vieru, iba žeby ktosi neveril vlastným očiam. Viera je uznaním takých skutočností, ktoré nevidíme očami. Ide o to, že veriaci človek, ktorý má otvorené oči, vie z toho, čo vidí, urobiť ďalšie a hlbšie závery; skrze to, čo vidí, dokáže zbadať to, čo nevidí. Je to vtedy človek, ktorý nielen vidí, ale aj myslí; takto sa stáva tiež veriacim. Naša viera sa opiera o rozumné predpoklady. Veľmi si váž a miluj svoj rozum - odporúča sv. Augustín. Tento rozum robí závery z vecí a faktov; viera je záverom z faktov, ktoré vidíme. Viera kresťana bazíruje (medzi iným) na tom, čo hovorí a koná Kristus: počujeme, čo hovorí a vidíme, čo robí, akými dôkazmi potvrdzuje svoje slová - a preto veríme; veríme nielen v neho, ale veríme aj jemu, a teda všetkému tomu, o čom nás poučuje a uisťuje a, samozrejme, veríme v správnosť jeho zásad a požiadavok, s akými sa na nás obracia. Aj ste ma videli, a neveríte.
Skutočne, videli toľko jeho znamení; videli predovšetkým najnádhernejšie znamenie, akým je Ježiš sám vo svojej nepopierateľnej dokonalosti, napriek tomu chýba im viera v jeho božstvo a v jeho poslanie. My vidíme ešte účinnejšie znamenie: vidíme ho v sláve zmŕtvychvstania. Nakoniec vidíme Krista ako postavu, ktorej život a činnosť vydržala skúšku dvadsiatich storočí, s ktorou nemožno porovnať žiadnu z historických postáv. O božskej výnimočnosti Krista svedčí dvetisíc rokov nádhernej kultúry, vedy a umenia, veľké zástupy vyznávačov jeho učenia a mučeníkov kvôli nemu. Je vo svojej historickej existencii reálnym argumentom tak pre empirikov, ako aj pre racionalistov. Keď ho vidíme takého, aký je - môžeme pokojne dôverovať všetkému, čo nám hlása. Vidíte ma, a neveríte. Vidíme aj jeho skutočnú prítomnosť v obete sv. omše?