Meditácia na 06.05.2022
Piatok po 3. veľkonočnej nedeli | Jn 6, 52-59
Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“ Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume.
Prečítajte si tiež: Médiá v službách dobra alebo v područí zla?
Aký mám vzťah k Eucharistii? Konám s vierou svoje adorácie? Dbám na to, aby som si našiel čas k návšteve sviatostného Krista? Ježiš povedal zástupom: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň" (Jn 6,54). Ježiš pripomína svoju túžbu po ľudských dušiach. Je to túžba po konečnom vyrovnaní, dokonalosti a uspokojení. Je možné, že túžba po večnom živote sa neozýva v nás preto, že sa nám darí dobre. Nesmieme mať na Boha čas iba vtedy, keď o niečo prosíme, keď sa nám nedarí...
Často vo svojej mysli, srdci, zabiehajme do budúcnosti, mimo rámec smrteľnosti, ku konečnej spravodlivosti a večnému šťastiu. Preddavkom večnej blaženosti je Eucharistia, chlieb večného života. Často prijímať, s pokorou, v čistote srdca, vzbudzujúc si vieru, nádej a lásku k Bohu, sa stáva zdrojom útechy, posily, vytrvalosti, svätosti pre nás. Už dnes žiť vo vedomí, že najväčším naším tromfom je premôcť svoju vlastnú smrť, už dnes žiť s osláveným Kristom v Eucharistii. Návrh na osvojenie si: Dať Eucharistického Krista do stredu svojho života, svojich záujmov, snažení, povinnosti.