Meditácia na 22.05.2022
6. veľkonočná nedeľa | Jn 14, 23-29
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam – a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane.“
Život sa dá prežiť tu na zemi bez rôznych vecí. Spomeňte si na starých rodičov. O čo všetko boli slobodnejší. Bez čoho všetkého sa zaobišli. A o čo všetko boli pritom bohatší. Pozrite sa na vzťahy. Boli úprimnejšie, otvorenejšie a hlbšie. A tak je dnes nemálo ľudí, ktorí na našich predkov nehľadia s pohŕdaním, ale naopak s úctou a obdivom. Veď prežiť dnes taký spôsob života, by sme asi my nedokázali. A prečo tí pred nami, toho boli schopní? Lebo mali viac lásky, ktorá ich uschopňovala prežiť ťažkosti spolu s radosťami. Láska im bola posilou v utrpeniach. Ale bola láska prameňom? Pre úplnú pravdu musíme uznať, že ich vzťah k Bohu a Božiemu slovu bol oveľa živší. A práve Božie slovo budovalo odolnosť voči rúhaniu sa Bohu v čase, keď už nebola nádej, prekonávalo sklamania zo života s Ježišom Kristom. Vo svetle Ježišovho života chápali zmysel toho svojho. Na príklade Ježišovho pokorného znášania utrpenia, aj ich život sa menil v obetu. O tom svedčia už ranokresťanskí mučeníci. Ich civilný život bol preniknutý evanjeliom. Z histórie vieme, že Božie slovo brali tak vážne, že zaň neváhali položiť vlastný život. Bolo to práve Božie slovo, ktoré im odhalilo horizonty iného, večného života. Preto sa nebáli smrti a naopak si ešte spievali žalmy a chválili Boha.
Ak sa pri niekom otvorím viac ako pri druhom, ak sa cítim lepšie v spoločnosti priateľov, je to preto, lebo sa cítim prijatý. Všetko je totiž otázka vzťahu. Boh je tu. Ako prvý ti podáva ruku. Dáva sa ti celý a naplno. Nie pre seba, ale teba, nás. Nájdime si čas na Božie slovo a uvidíme sa v ňom. Zamilujme si ho, lebo Boh nás v ňom miloval prvý. Zahĺb sa do neuveriteľného príbehu lásky. Amen.