Meditácia na 20.06.2022
Pondelok 12. týždňa v Cezročnom období | Mt 7, 1-5
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka‘ a ty máš v oku brvno?! Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.“
Zdalo by sa, že spravodlivosť vyžaduje, aby sme odsudzovali nesprávne konanie blížneho. Len - či skutočne, keď súdime blížnych, hľadáme výlučne spravodlivosť? Či motívom týchto súdov nie je príliš často pokrytectvo? Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka... Možnože v tieni cudzích chýb by niekto chcel ukryť a prepašovať vlastné hriechy; možnože pozerajúc na cudzie hriechy - samého seba by chcel niekto rozhrešiť podľa falošnej zásady: ak druhí smú - tak aj ja smiem; možnože na pozadí cudzích previnení sám sa chce ukázať spravodlivým... Pokrytec... hovorí mu Pán Ježiš. Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka - bol to teda skutok lásky.
Ale či, keď odsudzujeme hriech blížneho, určite sa riadime láskou? Ospravedlňujeme sa: veď som niekomu povedal pravdu, či o niekom. Ale ako často sa pravda zneužíva proti láske, ako často dokážeme vyvolať hádku medzi pravdou a láskou! Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka. A či naopak, dovolíme, aby niekto vykonal takúto operáciu na nás, na našom oku? Vedeli by sme vidieť v tom skutku akt spravodlivosti, ba dokonca lásky? Kríž, okolo ktorého sa zhromažďujeme, pripomína nám, že Kristus nás spasil nie svojím odsudzovaním - ale svojím pochopením a svojím odpustením.