Meditácia na 23.06.2022
Narodenie svätého Jána Krstiteľa | Lk 1, 5-17
Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku. Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“
Prečítajte si tiež: Potrebujem niekoho, aby som bol slobodný
Ďakuje Bohu za započaté dielo vykúpenia a svojmu synovi predpovedá úlohu, ktorá ho čaká ako predchodcu Mesiáša. Tieto udalosti sa rozniesli po júdskych horách a keď ich ľudia počuli, cítili zároveň radosť i bázeň. Ľudia toto zázračné dieťa pozorne sledovali. Nevideli na ňom nič hriešneho. Ján odišiel ako mladý muž na púšť, dozrieval v ňom duch najväčšieho proroka. Tieto udalosti sa odohrali v mestečku kňazskej triedy, ktorej úlohou bolo viesť národ k prisľúbenému Mesiášovi. Zachariáš i Alžbeta mali úctu k menu Božiemu. Tak si to priam sám Boh, a tak nariaďoval i Mojžišov zákon. Aj Boh mal úctu k Zachariášovi a Alžbete. Veď práve ich si vyvolil, aby priviedli na svet ohlasovateľa, predchodcu svojho Syna. Ján, vedený svojimi rodičmi, cez ktorých hovoril ešte utajený Duch Svätý, prijíma začiatky svojho poslania a neskoršie na púšti dokazuje svoju oddanosť Bohu slovami i skutkami. Je pokorný: „Ja nie som hodne rozviazať mu remienok na obuvi" (Lk 3, 16). Nezakladá si na pýche a sláve. Ján nám svojím životom hovorí o veľkej úcte k Bohu. Zároveň cítime, že je nám príkladom i v úcte k svojmu menu: „Som hlas volajúceho na púšti..." (Jn 1, 23).
Tieto fakty majú nájsť odozvu i v našom živote. Máme si uvedomiť, že i od nás si Boh želá úctu k nemu a zároveň, aby sme cítili zodpovednosť i za svoje meno. To znamená, aby sme sa neznížili a neprepožičali svoje meno hriechu. Pán má s našimi menami svoj plán, ako to čítame napríklad v Liste Filipanom, že naše mená sú zapísané v knihe života (por. Flp 4, 3). Je to dojímavé, keď sledujeme športové podujatia a naši športovci robia dobré meno národu a vlasti. Akú radosť cítia rodičia, keď ich deti robia dobré meno národu a vlasti. Akí sme hrdí na dobré meno svojich rodičov. Ale to nestačí. Musíme sa snažiť o dobré menou Boha. Za dobrým menom sa skrýva odmena a za pokazeným sa skrýva trest. Dobré meno – je dobrý, čestne prežitý život a naopak, za zlým menom sa skrýva hriešne prežitý život. To si vyžaduje čas a ten nám určil Boh. Využime preto svoje schopnosti, talenty, nadanie na oslavu Boha, ktorý nás odmení, keď prežijeme svoj život podľa jeho príkazov. Nebojme sa, keď nám svet zoberie dobré meno. Tešme sa, keď naše mená budú zapísané v knihe života. Aj Kristovo meno svet tupí, a predsa vieme, že Kristovo meno zvíťazilo a zvíťazí. Potešme sa, že keď vytrváme až do konca, zvíťazíme aj my. Amen.