Meditácia na 26.06.2022
13. nedeľa v Cezročnom období | Lk 9, 51-62
Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“ On sa obrátil a pokarhal ich. A odišli do inej dediny. Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“ Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ Inému vravel: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“ Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“ Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“
Nasledovať Krista je opravdivou podstatou kresťanstva. Nie iba rozumom prijímať Krista, ale aj skutkom. Iba ten dokáže nasledovať Krista, kto sa vie odpútať od všetkých záväzkov, ktoré ho zdržiavajú na ceste. Nik nesmie premárniť hodinu svojho povolania, a to ani vtedy nie, keď Ježiš osloví a povolá v nečakanej chvíli, udalosti, podobne ako Eliáš Elizea, keď oral a hodil na neho svoj plášť.
Akt povolania je stále aktuálny, ktorému má byť každý človek stále otvorený. Cesta za Ježišom je náročná a nie je bez krížov. Na ceste povolania nik nie je sám. Povolaný má kráčať v šľapajach Krista. Odmena neminie tých, čo veľkoryso a pohotovo odpovedia na Ježišovo oslovenie „poď za mnou“. Pre cieľ, nebo sa takáto odpoveď vyplatí. Negatívna vypočítavosť, odkladanie, vyhováranie, robiť sa hluchým, slepým a nemým na oslovenie nie je hodná pomenovania kresťan. Naopak. Vedieť sa Bohu ponúknuť, modliť sa za svoje povolanie, pracovať na sebe, aby som si vyprosil povolanie, to sa páči Bohu.
Stará legenda rozpráva o skupine odvážnych moreplavcov, ktorí sa vydali objavovať nové územia. Vodca vyhlásil pred výpravou, že ten muž, ktorý sa dotkne novej pevniny, stane sa jej vlastníkom. Jeden z dobrodruhov, zvlášť odvážny, si zaumienil, že to bude on, ktorý sa prvý dotkne tejto pevniny. Keď osádka uvidela pred sebou zem, námorníci naskákali do svojich lodičiek a veslovali zo všetkých síl. V jednom okamihu tento dobrodruh si všimol, že tesne pri pobreží ho predbieha iný námorník. Dlho nerozmýšľal, odložil veslo, chytil do ruky svoj meč, odťal si jednu ruku a zahodil ju na breh, aby sa tak prvý dotkol novej zeme a stal sa jej vlastníkom.
Vieme, že naša vlasť je v nebesiach. Tu na zemi sme len dočasu. Kto pochopí túto realitu, urobí všetko dovolené, pravdivé, spravodlivé a z lásky, aby si zaslúžil účasť v Božom kráľovstve. Povolanie ísť za Kristom si vyžaduje právom mnohé obete. Často je ťažšie ísť za Ježišom, ako si odťať ruku. Kristus ako Boh a Pán má právo žiadať aj veľké obete, zriecť sa príjemných a dovolených vecí pre Božie kráľovstvo, a tak si ho zaslúžiť.
Rozhodne je správne zriecť sa všetkého, čo prekáža prijať, osvojiť si a zrealizovať povolanie, do ktorého sme Kristom povolaní. Dať pozor, aby nebolo neskoro.
Perský kráľ Nourszirvan pozval si svojich mudrcov, od ktorých chcel počuť odpoveď na otázku: Čo je najvyšším stupňom ľudskej biedy? Odpovede boli rôzne. Padla aj odpoveď, že starý človek, chorý, chudobný... Vtedy si žiadal slovo Mihir, ktorý bol známy nielen múdrosťou, ale i čnostným životom a ten povedal: „Podľa mňa ten, kto je na konci života a nemôže si spomenúť na žiadny dobrý skutok.“
Život je krátky. Boh nás nie raz oslovil: nasleduj ma. Aké boli naše odpovede, skutky, slová? Správali sme sa ako tí traja z evanjelia?
Čas prázdnin a dovoleniek je časom milostí. Môžeme ich využiť, i nevyužiť. Boh nám stvoril svet, Boh nás vykúpil a Boh nás posväcuje a riadi. Sme však slobodní a rozumní ľudia. Šťastie pozemské i večné je v našich rukách. Boli sme Ježišom vykúpení bez nás, ale bez nás nemôžeme byť spasení. Využime čas pred nami tak, aby sme splnili vôľu Božiu. Amen.