Meditácia na 28.06.2022
Streda 20. týždňa v Cezročnom období | Mt 8, 23-27
Ježiš nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali. Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal. Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, hynieme!“ On im povedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!“ Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho. Ľudia žasli a hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“
prečítajte si zaujímavý rozhovor: Martin Kramara / Klebetníci vždy dúfajú, že sa pridáme na ich stranu. Nesadnime im na lep
Je divné: ako sa mohla apoštolov zmocniť panika, keď bol v loďke tak blízko pri nich prítomný Pán Ježiš, ktorého zázračnú moc už stihli zakúsiť? Zrejme si mysleli, že spiaci Pán Ježiš im málo môže pomôcť.
Každý z nás musí zažiť nejednu silnú búrku, ktorá je schopná zlomiť ho na duši i na tele. Ale je sila, ktorá dovolí zachovať pokoj a rovnováhu uprostred najsilnejšej búrky. A tou silou je povedomie Božej prítomnosti. Boh je prítomný v každej chvíli v našej loďke. Je to prítomnosť nie natoľko prísneho dozoru, ako sme si zvykli myslieť, ale skôr láskavej starostlivosti: sme zahrnutí jeho prítomnosťou zo všetkých strán. Boh je prítomný pri nás ako slnko, ktoré nás oživuje, ako vzduch, ktorý dýchame. Božia prítomnosť je ako mohutná vlna, ktorá udržiava a nesie celý náš život.
Neraz počujeme nábožnú výzvu, aby sme uviedli Boha do nášho života. Ale Boha netreba uvádzať do života, lebo veď On je v ňom! Jedine to si máme uvedomiť. Boh je pri nás, len možno my pri ňom nie sme, ak si neuvedomujeme jeho prítomnosť. Vďaka takémuto vedomiu celý náš život dostáva zmysel: ani práca nie je vtedy nad naše možnosti, ani utrpenie nad naše sily, ani spoločnosť okolo nás nie je príliš nepríjemná. Je pri nás Ten, ktorý nás stvoril, povolal a postavil na to správne miesto, ktorý lepšie ako my oceňuje naše sily a možnosti.
A zvlášť vo svätom prijímaní do loďky nášho srdca vstupuje Ten, ktorého vietor a more poslúchajú. Prečo sa teda bojíme, maloverní?!