Meditácia na 12.07.2022
Utorok 15. týždňa v Cezročnom období | Mt 11, 20-24
Ježiš začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali: „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň. Preto vám hovorím: Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe."
Keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky,... dávno by boli robili pokánie. Ľudia neraz vzdychajú: keby som mal podmienky, keby som mal zdravie, keby som mal čas - tak by som urobil neviemčo. A nariekajú: nemal som žiadne šance, aby som dosiahol to alebo tamto, neboli mi dané šance; prosia kohosi: daj mi aspoň šancu. A vo všeobecnosti vinu za svoje životné neúspechy zvaľujú na nedostatok šancí, čiže nedostatok možností, nedostatok príležitostí, nedostatok konjunktúry atď.
Povedzme si jasne: ak Pán Boh skutočne povoláva človeka pre nejaký smer, pre plnenie určitých úloh - vždy mu dá pre to možnosti. Ak niekto môže s rukou na srdci povedať, že tieto možnosti nemá - tak to jednoducho znamená, že ho Boh pre tie úlohy nevolá. Samozrejme, pri citlivom srdci a pozornom pohľade vidíme okolo seba veľa úloh, ktoré treba vykonať - ale to neznamená, že všetky sú určené pre nás. Ale na ceste svojho povolania, každý dostáva všetky šance; nešťastie je v tom, že nie každý ich náležite využíva. Pán Ježiš ostro odsudzuje tie mesta, ktoré premárnili svoju šancu. Tou šancou bola jeho prítomnosť v Betsaide a Kafarnaume, ktorým bolo dané počuť Kristovu náuku a vidieť zázraky, ktoré sa tam stali. To bola šanca pre prijatie Evanjelia a obrátenie. Žiaľ, osobné stretnutie s Kristom, jeho dosť dlhý pobyt tam a neobyčajné udalosti, sa stali pre tamojších ľudí premárnenou šancou. Využívame náležite tú šancu, akou je Kristova prítomnosť uprostred nás: jeho prítomnosť skrze vieru v našich srdciach?
Položme si otázku: Kto si dnes robí starosť o spásu svojej duše? Kto sa dnes bojí súdu Pána Ježiša? Mali by sme si uvedomiť a v praxi k tomu i vážne pristupovať, že nám nesmie byť ľahostajné, čo bude nasledovať po našej smrti, že nám nesmie byť ľahostajné, ako využívame dary, ktoré od Pána Ježiša dostávame. Hovoríme, že Pán Boh je dobrý. Áno, aj dnes nám ponúka svoje dary, ale čaká i na našu odpoveď. To však znamená, aby sme v pokore a v láske plnili si svoje povinnosti, ktoré od nás očakáva. Uvedomme si, že Boh je vševediaci a neznesie len akési pozlátko, povrchnosť. Nesmieme si takýmto spôsobom života premárniť ponúkané a darované milosti. V opačnom prípade právom očakávajme i prísnejší trest a Ježišovo: „Beda!"
Aj v našom okolí vidíme mnoho hriechu, zla, pohoršenia. Niečo je verejné, niečo tajné. V ťažkostiach a problémoch je v našej rodine ako na rozbúrenom mori. Ale kde sa má človek zachrániť, ak nie práve v rodine?! Problémy a ťažkosti plodia znova a znova len hriech. Aké je to krásne, že v rodine je aspoň niekto, kto to utíši, utišuje bez veľkých slov. Amen.
17. 7. 2022 o 08.00 hod. bude vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie v Bošáci slávená svätá omša za P. Ľubomíra Stančeka CM;
priatelia, spojme sa v tom čase aspoň duchovne modlitbami za neho.
