Meditácia na 24.07.2022
17. nedeľa v Cezročnom období | Lk 11, 1-13
Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“ Potom im hovoril: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.‘ A on znútra odpovie: ‚Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.‘ Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje. Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“
Priatelia, prečítajte si rozhovor: Peter Šimko / Moc Eucharistie je mocou Ježiša Krista
Niekomu by sa mohlo zdať, že takáto neodbytnosť pri modlitbe je pod dôstojnosť človeka. Ľudia, ktorí sú leniví sa modliť, ospravedlňujú sa: čo budem Pána Boha otravovať! A človek prehnane ambiciózny hovorí: samozrejme, oslavná modlitba, ďakovná modlitba, odprosujúca modlitba - to sú šľachetné modlitby, lebo úmysel je šľachetný; ale také dotieravé žobranie, škamranie neoslavuje Boha, ani nie je jeho uctievaním. Uctievanie ako uctievanie; ale normálne dieťa, keď sa obracia s prosbami na matku, vôbec sa necíti pokorené. Pán Ježiš nás dnes presviedča, že Boh chce, aby sme ho prosili, a to naliehavo prosili. Naše prosebné modlitby sú samozrejmým vyznaním našej viery a dôkazom našej dôvery. Určite, ako dáva Pán Ježiš na vedomie, nie vždy dostaneme hneď to, o čo nám ide.
Nechže svedectvom tejto našej viery a dôvery bude práve vytrvalosť v prosení; treba s námahou a trpezlivo sa predierať k svetlu. Zvlášť, že Pán Boh nie vždy je ochotný dať nám to, o čo prosíme. Pán Boh, samozrejme, vždy ako odpoveď niečo dá. Ale to, čo Boh dáva, vždy je lepšie než to, o čo človek prosí. Pán Boh nedáva jednoducho hocičo.
Všimnime si Kristove slová: nebeský Otec dá Ducha Svätého tým, čo ho prosia. A teda nie vždy to, o čo prosia - ale v takom prípade niečo viac: tomu, kto prosí o to, čo je ľudské, dá, čo je božské, čo len on môže dať; dá pokoj, pochopenie, súhlas s Božou vôľou; dá silu znášať ťarchu a premáhať protivenstvá - a to je oveľa viac, než zlikvidovanie tiarch a protivenstiev. Ale v každom prípade človek dostane od Boha toľko, koľko od neho očakáva. Ak očakávame málo, tak aj málo dostaneme; ak rátame s mnohým, dostaneme veľa. Očakávame zázrak? Ak oň prosíme, môžeme Boh môže spraviť aj zázrak.