Meditácia na 29.07.2022
Svätých Marty, Márie a Lazára | Lk 10, 38-42
Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“ Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“
Čo je v živote najdôležitejšie a na čo by sme nemali zabúdať ani pri najväčšom návale práce? Byť v tichosti so svojím Bohom. Byť s ním, načúvať mu, prestať robiť čokoľvek iného a spočívať v jeho blízkosti, je najlepším údelom. Nič lepšieho nemôžeme robiť, než práve toto. Dôverné chvíle s ním je to najkrajšie a najvýznamnejšie, čo v živote máme a nič nám nemôže nahradiť to bohatstvo, ktoré cez modlitbu dostávame. „Modli sa a pracuj“ (Ora et labora). Myslime na ňu i dnešnom uponáhľanom svete, kde rytmus práce dokáže človeka tak pohltiť, že nevie, čo je chvíľa pokoja. A keď tú chvíľu nájde, jeho myseľ je zavalená starosťami o mnoho vecí, takže sa nedokáže sústrediť. Nedajme sa chytiť do takejto siete, lebo sa z nej ťažko dostáva. I minúty prežité s Bohom v sústredenej a intenzívnej modlitbe odovzdanosti a dôvery môžu byť silnou stopou svetla, ktoré ožiaruje celé hodiny našej dennej práce.
Naučme sa od Marty pozývať Pána do svojho domu a byť k nemu pohostinní. Kiežby aj o nás platilo, že si robíme starosti tam, kde ide o Ježiša. Na druhej strane sa máme učiť od Márie tomu, čo tvorí najlepší údel života: Byť čo najbližšie pri Kristovi, vnímať jeho prítomnosť i lásku, načúvať mu, čerpať z neho, nechať sa pohostiť od neho. Kiežby sme si s Božou pomocou oboje osvojili. Amen.