Meditácia na 01.08.2022
Svätého Alfonza Máriu de’ Liguori | Mt 14, 13-21
Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“ Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“ Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“ On povedal: „Prineste mi ich sem!“ Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.
Spomedzi všetkých zázrakov, ktoré konal Pán Ježiš, je najťažšie vysvetliť rozmnoženie chlebov. Keď Ježiš uzdravoval chorých, keď vyháňal diablov, keď kriesil mŕtvych, aj to bolo čosi, čo vzbudzovalo rešpekt, ale to môžeme považovať za možné, uskutočniteľné.
Môžeme to vysvetliť aj tak, že Ježiš mohol mať aj zvláštnu charizmu uzdravovať, ako má austrálsky evanjelista Stave Rydor, ktorý po tieto dni prevádza čosi podobné v Bratislave, v športovej hale na Pasienkoch. Pán Ježiš mohol poznať určité sily a nimi si poslúžiť pri konaní dobra pre druhých. V prípade rozmnoženia chleba je to však čosi iné. Chlieb a ryba sú predsa veci hmotné, ktoré ľudia poznajú. Rybu či chlieb vieme rozlomiť, ale rozmnožiť - to je už nemožné. Hovoriť o skupinovej halucinácii je nepravdepodobné, lebo okolo Ježiša bolo asi 20 tisíc ľudí, ktorí sa nasýtili a ostalo ešte dvanásť košov odrobiniek. Zástup je nasýtený a nemôže tu ísť o mystifíkáciu, pretože sú nasýtení všetci a z chlebov ešte niečo zostalo. A toto všetko sa udialo na určitom mieste za iniciatívy Pána Ježiša, keď ho o niečo podobné nikto zo zástupu nežiadal. Čo týmto všetkým sledoval Ježiš? Boh od večnosti na nás myslel. Miloval nás viac ako čokoľvek živé a neživé, čo stvoril. I po spáchaní hriechu prarodičmi neprestal sa zaujímať o nás, neprestala jeho láska k nám. Nás ešte nebolo, a on už myslel na nás, vedel o nás všetko. Chcel, aby sme sa dostali ta, kde nás chce mať od večnosti. Na konci sveta živá a neživá príroda prestane jestvovať, len nie vrchol stvorenia Boha a to je človek a anjeli.
To je vec, že mám nesmrteľnú dušu. Dal mi rozum. Obdaroval ma slobodnou vôľou, dostal som pamäť, srdce, oči, jazyk... Boh mi dal svojho Syna. Toto všetko mi má pomôcť, aby som pochopil, prijal a dal svojím životom správnu odpoveď na jeho oslovenie. Ježišova smrť zmenila beznádej po hriechu. Ježiš založil Cirkev a pred odchodom k Otcovi vyhlásil, že nás neopúšťa. Je medzi nami. Je uprostred nás. Zázrak rozmnoženia chlebov z dnešného evanjelia má nás posilniť vo viere v Boha, utvrdiť v láske k Bohu, aby sme svoj život prežili správne.
Áno, Eucharistia je tajomstvo lásky. Ježiš zanechal nám seba v kúsku chleba. Skôr ako toto povedal pri Poslednej večeri na Zelený štvrtok pri rozlúčke s apoštolmi, pripravil ich na túto vec aj udalosťou rozmnoženia chlebov na púšti. Veď už skoro dvetisíc rokov sa rozmnožuje chlieb života. Toto robte na moju pamiatku (por. Lk 22,19) - povedal vo večeradle apoštolom. Vždy, keď kňaz vypovie slová premenenia nad chlebom, veríme, že vlastnosti chleba - farba, chuť, veľkosť, vôňa - zostávajú, ale mení sa podstata. Veríme, že ten nekvasený chlieb je celý Kristus, jeho telo. Tajomstvo aspoň tak veľké ako zázrak rozmnoženia chlebov na púšti. Toto sa deje všade, kde kňaz hovorí nad chlebom slová Krista. Nielen na jednom mieste, ale na celom svete. Nie raz, ale vždy, keď sa splní, čo prikázal Ježiš. Na svete je okolo 800 miliónov katolíkov. Asi 400 tisíc kňazov. Všetci sú svedkami tohoto deja. Všetkým, ktorí pristupujú k oltáru s vierou a dobrou vôľou, podáva sa telo Krista. „ Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom " (Jn 6,56). Amen.