Meditácia na 02.08.2022
Utorok 18. týždňa v Cezročnom období | Mt 14, 22-36
Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“ On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“ Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret. Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
Ten istý Ježiš, ktorý zachránil život Petrovi, keď pochyboval, ten istý Ježiš dnes je tu pre teba. Je pripravený pomôcť ti. On je ten istý včera i dnes. Tak ako sa choval k apoštolom, tak sa chová i ku nám. Preto sa aj my chceme podobať apoštolom. Máme veriť ako apoštoli. Ale tu sa dopúšťame chýb. Nazdávame sa, že veríme v Pána Ježiša, keď vyznávame, že on prišiel na svet z neba, že sa narodil z Panny Márie, že býval v Nazarete, že pracoval v Jozefovej dielni, že učil po krajine, že bol umučený a že vstal z mŕtvych. My si myslíme, že toto je tá viera, ktorú od nás žiada Ježiš. Toto je ale ešte ďaleko od opravdivej viery. Keď chceme vedieť, čo je to opravdivá viera, musíme hľadieť na týchto apoštolov a najmä na Petra. Vieme, že nám Pán Ježiš pri krste povedal: Nasleduj ma! Aj Petrovi povedal, aby ho nasledoval. Peter zanechal čln, rybárske siete, svoju ženu a nasledoval Ježiša. Toto je len začiatok jeho viery. Jeho viera sa završuje v túto noc, keď dáva do hry svoju existenciu, svoj život, keď vie, že svojimi silami nie je schopný kráčať po vode. On všetku svoju dôveru vkladá do Pána Ježiša: „Pane, ak si to ty, rozkáž... " (Mt 14,28) a potom uverím, že budem môcť k tebe kráčať.
Sme vrchol Božieho diela. A ako sa často správame? Hľa, to je viera. Viera je, že vkladám svoj osud, svoju nádej, svoju bezpečnosť do náručia živého, žijúceho Pána Ježiša, že sa na neho spoľahnem a úplne mu dôverujem. Túto dôveru by sme mohli vyjadriť peknou prosbou svätého Petra: Pane, zachráň nás! Pane, zachráň ma! Je to naozaj pekná prosba a modlitba. V tejto modlitbe nejde tak o pomoc, ale ide o to, že sa človek sám ohodnotí; moja šikovnosť tu nič nepomôže, Pane, ty sám ma zachráň. Ja nič nemôžem, Pane, ja som slabý, neschopný, nevládny. Pane, ty ma zachráň! Amen.