Meditácia na 04.08.2022
Svätého Jána Máriu Vianneya, kňaza Mt 16, 13-23
Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš. Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“
Priatelia, prečítajte si poučný rozhovor: Peter Šimko / Všetci ľudia sú Božím dielom, ale nie všetci sú Božími deťmi
Veľkosť človeka sa hodnotí aj plnením sľubov. Kto len sľubuje, a neplní sľub, veľmi rýchlo stráca kredit čestného človeka. Je správne, keď pri výbere priateľa neprehliadneme aj tento moment. Uchránime sa iste mnohých ťažkostí.
Pán Ježiš dáva apoštolovi Šimonovi Petrovi prísľub: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi" (Mt 16,19).
Jedná sa o veľký prísľub. Ani obrazná reč o "kľúčoch" neuberá na význame. Je pochopiteľná, pretože označil svoju Cirkev ako budovu. Kto dostal kľúč od domu, má za úlohu otvárať a zatvárať dvere. Apoštoli od Ježiša prijímajú poverenie zvestovať Božie slovo. Kto prijme tieto slová, nie ich prijíma, ale prijíma Boha, ktorý ich poveril ohlasovaním svojho učenia. Kto neprijme toto učenie, ten neprijme ani Boha, ktorý hovorí ústami apoštolov. To platí o postoji k Božiemu slovu, ktoré dnes ohlasujú nástupcovia apoštolov. Rozhoduje teda postoj k zvestovaniu slova, napokon o príslušnosti k Božiemu kráľovstvu, ako aj o vylúčení z neho. Jedná sa teda o vedomý a dobrovoľný vzťah k milostiam, ktoré ponúka Ježiš. Nie Peter, ale Ježiš sám je Sudca.
Peter je nástroj, rozumom a slobodnou vôľou obdarovaného človeka, cez ktorého koná sám Ježiš. Peter dostal moc oslobodiť od hriechu prosiacich a pyšných zviazať. Peter túto moc koná ľudskými slovami, a predsa to robí s večnou platnosťou. Boh to potvrdzuje. Odpustenie, ktoré on zvestuje, je Božím odpustením. Súd, ktorým hrozí, uskutoční Boh. Petrove slová sa počúvajú v nebi, potvrdzujú a napĺňajú sa. Tento prísľub sa začal realizovať na Turice. Po Petrovom svedectve, na neho ako na "skalu", sám Ježiš položil prvé kamene, a to boli prví pokrstení, ktorí tvorili ním budovaný dom. Vtedy smel použiť kľúč, ktorý otvára Božie kráľovstvo a ktorý sa ukázal ako pravý kľúč, pretože Duch Boží sprevádzal jeho slovo. Stál tu medzi ľuďmi, keď ich viedol ku krstu na odpustenie hriechov ako ten, ktorý rozväzuje a keď vyhnal zvrátené pokolenie z Božieho kráľovstva, bolo to platné aj na nebi a na členov tohto pokolenia prišiel Boží súd.
Dnes nepochybujeme o tom, že čo sa začalo na Turice, nechýba ani dnes. "Moc kľúčov", ako voláme toto poverenie i dnes uskutočňuje Cirkev cez svojich kňazov. Túto moc dostáva kňaz pri svojej vysviacke. Cirkev sa k tomuto úradu zvlášť zodpovedne stavia, keď aj vysvätený kňaz dostáva zvláštne poverenie vysluhovať sviatosť zmierenia. Môžeme si pripomenúť, že Cirkev pre dobro svojich členov hovorí aj o rezervovaní odpustenia určitých hriechov vrchnosti Cirkvi a jej určeným kňazom.
Táto moc, daná kňazom, je veľký dar. Kristov prísľub odpuste
nia dnes cítime ako veľký prejav lásky najlepšieho priateľa. Kto cíti, prežíva niečo iné a mal by sám vo vlastnom záujme sa pozrieť na túto vec vo svojom srdci.
Významnou osobnosťou pri vysluhovaní sviatosti zmierenia bol arský farár Ján Mária Vianney.
Po ťažkostiach sa stáva kňazom. Vedomosti, s ktorými mal ťažkosti na ceste ku kňazstvu, doplnil Boh pre jeho skromnosť, poníženosť a umŕtvenosť mnohými divmi a znameniami. Boh mu dal milosť, že vedel čítať v ľudskej duši. Do Arsu, ktorý mal vtedy 230 ľudí, prichádzalo k nemu na spoveď denne viac ako 300 návštevníkov. V poslednom roku pred smrťou do Arsu prišlo vyše 100 000 pútnikov. Na lyonskej stanici preto otvorili osobitné okienko na vydávanie cestovných lístkov do Arsu.
Cez Jána Vianneyho Boh plnil svoj prísľub a plní ho aj dnes cez každého kňaza, ktorý platne rozhrešuje. Amen.