Meditácia na 06.08.2022
Premenenie Pána Lk 9, 28b-36
Ježiš vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli. Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí. Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.
Priatelia, prečítajte si poučné rozhovory na tému: D E S A T O R O dnes.
Sviatok Premenenia Pána nie je len spomienkou na premenenie Krista pred očami Jána, Jakuba a Petra, ale tiež jasné oslovenie pre nás; zanechať hriech, stať sa lepšími a dokonalejšími, čiže premeniť sa. Dnešný náš výstup na horu Tábor, aby došlo ku skutočnej našej premene, je vec slobodná a dobrovoľná. Túžime vystúpiť hore, aby sme už tu na zemi vo svojej duši pocítili záblesk neba a ako apoštoli cítili sa šťastní. Mnohí z nás tento stav šťastia už poznajú a už nikdy ho nechcú zameniť. Aj oni hovoria s Pavlom apoštolom: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú" (1 Kor 2,9).
Uvedomujeme si aj to, že veľké veci sa rodia pomaly a v pote tváre. Aj naša dokonalosť nie je záležitosťou chvíle z večera na ráno. Môžeme povedať, že je vecou celého nášho života. Od chvíle užívania rozumu a slobodnej vôle až do posledného dychu, teda aj v hodine našej smrti. Ktosi prirovnal túto myšlienku k prirovnaniu, že človek musí prejsť cez oheň očisťovania ako zlato, aby na konci sa ukázal v stave, ktorý je hodný odmeny. Uvedomujeme si, že aj keď niekomu by sme chceli závidieť, že on to má ľahšie, buďme si vedomí toho, že Boh dáva primerané množstvo a stav na očisťovanie. Nestačí preto len talent, šikovnosť, nadanie, ale rozhoduje skutočná láska ku Kristovi. Často myslime na udalosť premenenia Pána, aby sme v tom nachádzali znova a znova impulz na ceste k večnému životu.
Prajme si a pomáhajme jeden druhému k takým zážitkom, aby sme cítili radosť v srdci zo spojenia s Pánom. Keď vieme, že stav blaženosti je úžasný dar, tak chceme pre tento cieľ nášho života podstúpiť aj primeranú obetu. Nepozerajme na tých, ktorým sa viac darí, ale viac sa snažme, aby sme ich napodobňovaním a príkladom sa sami obohatili. Svätý Augustín si povedal - keď to dokázal ten a ten, prečo by som to aj ja nemohol dokázať? A dokázal to. Keď nadobudneme stav radosti, tak môžeme aj my zvolať s apoštolom Petrom: „Rabbi, dobre je nám tu" (Mk 9,5).
Pán Ježiš volá všetkých. Kiežby nás v tento radostný sviatok Premenenia Pána prenikla silná túžba po dosiahnutí oslávenia vo večnom živote. Túto túžbu nám môže splniť jedine zmŕtvychvstalý Kristus. Často registrujeme zmenu vo svojom okolí. Zmenu prostredia, ľudí, vecí, počasia... A čo zmena nášho duchovného života? Zmena našej duši k lepšiemu? Práve to je hlavná myšlienka dnešného sviatku a nášho stretnutia. Amen.