Meditácia na 11.08.2022
Svätej Kláry, panny Mt 18, 21 - 19, 1
Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“ Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán.
Prečítajte si rozhovor o neodpustení a tvrdosti srdca: Peter Šimko / Lá(s)kavé (ne)vinnosti
Máme opravdivú kresťanskú lásku? Alebo ešte stále zmýšľame ako pohania, ktorí nič nevedia o veľkosti Božej lásky? Rozdiel medzi pohanskou a kresťanskou láskou krásne vysvetľuje Gilbert Chesterton vo svojom vrcholnom diele Ortodoxia. Rozumný pohan by povedal, že sú ľudia, ktorým je možno odpustiť a ľudia, ktorým nemožno odpustiť. Otrokovi, ktorý ukradne trochu vína, bolo možné sa zasmiať, ale otrok, ktorý zradil svojho dobrodincu, mohol byť aj zabitý a prekliaty ešte aj po smrti. Pokiaľ bolo možné odpustiť sám čin, bolo možné odpustiť aj človekovi. A bolo to celkom rozumné.
Kresťanstvo tu zasiahlo prudko, akoby ranou meča a oddelilo jednu vec od druhej. Oddelilo previnenie od previnilca. Previnilcovi máme odpustiť 77-krát. Previnenie nesmieme odpustiť vôbec. Musíme sa hnevať viac ako predtým na krádež, a predsa musíme byť ku zlodejom láskavejší. Hnevu a láske bola úplne povolená uzda.
Inými slovami povedané: Hriech musíme nenávidieť, ale hriešnika milovať. Takto zachádza s nami Pán Boh. Niet hriešnika, ktorému by Boh nebol ochotný odpustiť. Uveriť v túto veľkosť Božej lásky je prvou požiadavkou obrátenia a svätosti. Dávajme si preto pozor, aby naša kajúcnosť, naša spoveď nebola len túžbou byť v poriadku. Ísť na spoveď znamená ísť bližšie k Bohu a milovať ho. Ísť si dať znovu povedať, že Boh nás miluje a začať tomu veriť.
Pred veľkosťou Božej lásky je nedôstojné hnevať sa na druhých, byť tvrdým voči ich nedostatkom a voči nim. To znamená, že ešte stále sme neuverili vo veľkosť Božej lásky a svoju spravodlivosť hľadáme len pred ľuďmi a nestojíme o Božie milosrdenstvo. Najväčším dôkazom nášho skutočného obrátenia k Bohu je ochota neustále odpúšťať iným. Takto dokážeme svetu, že sme uverili v Božiu lásku, ktorá je bez hraníc. Amen.