Meditácia na 21.08.2022
21. nedeľa v Cezročnom období Lk 13, 22-30
Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ A on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!‘ Vtedy začnete hovoriť: ‚Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.‘ Ale on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!‘ Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východui západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“
Ježišova reč je zrozumiteľná. Spása je možná u nás len vtedy, keď odpovedáme na Ježišove učenie tak, ako to od nás žiada. Ako sú rozdielne naše povinnosti na zemi, tak rozdielna je aj brána ku spáse. Z našich povinností nám plynie aj spása. Boh každého bude súdiť zvlášť a právom bude žiadať to, čo sme mali vykonať. Vo svojej spravodlivosti nebude vyžadovať ani menej, ani viac. Kto spraví viac, ten bude odmenený viac. A rovnako aj trest bude za zanedbanie tvrdší. Kňaz dostal viac, preto bude od neho Boh žiadať viac. Starší má väčšie vedomosti, a preto od neho bude Boh žiadať viac ako od dieťaťa. Odmena a trest sú realitou. Je to cítiť zo slov Ježiša. Táto realita sa vzťahuje aj na nás. Sme tu a cítime zodpovednosť za svoju spásu, ale podľa stavu cítime zodpovednosť aj za iných. Nie iba kňaz za veriacich, ale aj veriaci za kňaza. Rodičia za deti a deti za rodičov. Aké je to pre nás cenné, keď sa stretávame s povzbudivými príkladmi. Preč s výhovorkami! Čaká nás krásny cieľ. Uvidíme Boha. Amen.