Meditácia na 06.09.2022
Utorok 23. týždňa v Cezročnom období Lk 6, 12-19
V tých dňoch vyšiel Ježiš na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.
Tak, ako si Pán Ježiš vyvolil tých Dvanástich volí si Boh aj každého z nás; volí si každého osobne, po mene, ako vtedy Petra, Andreja či Matúša; volí si spomedzi zástupu iných ľudí, spomedzi množstva záležitostí, aké nás obklopujú; volí si nás práve pre tieto, a nie iné záležitosti, pre ktoré nebol vyvolený niekto iný. Šťastný je ten, kto sa cíti takto vyvolený, ktorý spoznáva miesto svojho vyvolenia a uvedomuje si svoje možnosti. A nešťastný je ten, kto nepozná úlohy, pre ktoré bol vyvolený alebo chce robiť veci, ktoré nie sú pre neho, alebo klesá a je znechutený kvôli tým povinnostiam, pre ktoré bol skutočne vyvolený.
Keď je reč o vyvolení a o vyvolených, myslíme na spásu a na spasených. Ale predovšetkým je to vyvolenie pre úlohu v každom dni a v každej chvíli toho miesta a postavenia, ktoré Boh pre nás vybral. Či to bude postavenie práce, či utrpenia, len my môžeme tam náležite vyhovieť plánom a zámerom Prozreteľnosti.
Byť vyvolený, to je teda pocta a zároveň zodpovednosť; a ak zodpovednosť – tak námaha a úsilie. Pán Ježiš nazval vyvolených apoštolmi, čiže poslami. Vyvolený človek, či posol, musí opustiť nejaké svoje výhodné sídlo, dostať sa z hniezda egoizmu, aby sa ponáhľal smerom, ktorý bol pre neho vybraný. My sme sa tiež ponáhľali, len či na mieste, ktoré nám bolo určené, sa cítime „poslaní“ – či skôr „deportovaní“ (ako na Sibír!).
Ale k vyvoleniu a poslaniu je pripojené požehnanie Toho, ktorý nás vyvolil a všetka pomáhajúca milosť. Keď teda každodenný harmonogram nám určuje také, a nie iné postavenie – nechže nás sprevádza vedomie, že si nás do tejto funkcie vyvolil Boh, aby sme sa cítili čestne „poslaní“ a nie, božechráň, „deportovaní“. Amen.