Meditácia na 14.09.2022
Povýšenie Svätého kríža | Jn 3, 13-17
Ježiš povedal Nikodémovi: „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
Priatelia prečítajte si aj zaujímavý rozhovor: Peter Šimko / Božia láska dokáže premieňať aj naše stigmy na zdroj milostí
Kríž, na ktorom zomrel Kristus za našu spásu, je i dnes najdrahšou relikviou kresťanov. Keď skončilo obdobie prenasledovania kresťanov, matka cisára Konštantína svätá Helena dala postaviť na Kalvárii v roku 320 baziliku. Bolo to na pamiatku smrti Pána Ježiša, ale tiež na počesť nájdenia kríža. Potom nasleduje obdobie, keď sa tohto miesta zmocnia Peržania. Tí ničia všetko, čo je spojené s kresťanstvom. Tak sa dostáva aj vzácna relikvia mimo kresťanov. Cisár Herakletus sa postaral, aby sa kríž dostal na to miesto, kde patrí. Na pamiatku vrátenia kríža vznikla slávnosť Povýšenia sv. Kríža. Tradícia rozpráva, že cisár chcel osobne vyniesť kríž na Golgotu. Nemohol však kríž podvihnúť. Vtedy mu jeruzalemský biskup poradil, aby si vyzliekol kráľovské šaty a vyzul sandále a takto podobný trpiacemu Ježišovi mohol vziať kríž na svoje plecia.
Dnes nám sviatok Povýšenia sv. Kríža chce znova pripomenúť, aby sme sa pripodobnili trpiacemu Kristovi. Je namieste, aby sme modlitbou Krížovej cesty, účasťou na nekrvavej obete Golgoty - svätej omši, ako aj pristúpením k Eucharistii prejavili ľútosť nad svojimi hriechami. Tak si ešte viac uvedomíme, že Kristov kríž je aktuálny aj dnes. Hoci Ježiš zomrel len raz, zomrel za všetkých ľudí všetkých čias. Nám však v našej dobe zostáva povinnosť prihlásiť sa k trpiacemu Kristovi a odprosiť za hriechy svoje a sveta. Kríž nám nesmie zovšednieť. Toto si uvedomujeme dnes, keď sa stalo zvykom nosiť ako ozdobu zlatý alebo strieborný kríž na krku. Chceme, aby sa kríže na krížnych cestách, na miestach, kde sa udiali nešťastia, kríže v našich bytoch, cintorínoch a stenách aj naďalej každému z nás sa prihovárali nádejou na večnú spásu. Tak nám kríž je povzbudením v našich utrpeniach, ťažkostiach a najmä v chorobách. Znamenie kríža, ktoré často robíme na sebe, chceme i naďalej konať s bázňou a úctou.
V životopise blahoslaveného Jána z Penny čítame, že mal sen, v ktorom mu Ježiš povedal: "Čaká ťa dlhá cesta, ale nakoniec prídeš ku mne." Ján vo svojom ďalšom živote si počína tak, ako by na konci každej cesty už čakal Ježiš. Preto všetko robí tak, ako by už sa mal stretnúť s Ježišom. Každý večer je pripravený stretnúť sa s ním. A tak prežije roky. Ako starý rehoľník sa vracia do svojho rodiska. Tam narýchlo ochorie a zomiera. Jeho život bola skutočne dlhá cesta. Prežil svoj život tak, ako si to prial Ježiš a odmena, že sa stretol s Ježišom, mu právom patrí.
Náš život je tiež dlhá cesta. Nech robíme čokoľvek, robme to tak, ako by toto rozhodovalo o našej spáse. Takto nesené kríže sa stávajú nám zárukou istého stretnutia s Kristom. Dve skrížené brvná nám dnes pripomenuli, že život na zemi prežitý s krížom na pleciach, ktorý nesieme s láskou a vytrvalo, je nám zárukou večného života. Aj v tých najťažších chvíľach svoj kríž nenesieme sami, ale pomáha nám Ježiš. Pohľad na kríž aj dnes je posilou, úľavou a povzbudením pre každého z nás. Amen.