Meditácia na 17.09.2022
Sobota 24. týždňa v Cezročnom období Mt 25, 1-13
Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: ‚Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!‘ Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: ‚Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.‘ Ale múdre odvetili: ‚Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!‘ No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: ‚Pane, Pane, otvor nám!‘ Ale on im povedal: ‚Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.‘ Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny.“
Prečítajte si článok: Rozprávaj mi o láske...
Pripravený kresťan je šťastný kresťan. Taký sa nestrachuje o zajtrajšok. Nebojí sa potupy, výsmechu. Neskrýva si tvár pred potupou a slinou. Svoju dušu často odovzdáva Otcovi. Vždy znova a znova. Život bez Boha, bez viery je nezmysel, šialenstvo. Život plný viery nám ukazujú rozumné panny. Dnešné storočie je presiaknuté neverou, tmou, a preto sa vás pýtam: Kto má vrátiť svetu radosť, stratenú vieru, ak nie práve my? My, ktorí sa udierame na hruď, že sme kresťania! Ak chceme odísť skutočne šťastní, urobme vážne rozhodnutie. Byť vždy pripravený! Ženích neprichádza, som zdravý, mladý, smrť je ešte ďaleko, ale "som pripravený."
Všetci zaiste poznáte spisovateľa Cronina. Viete ako prišiel k viere? Zvláštnym a zaujímavým spôsobom: Ako mladý lekár pôsobil v jednej baníckej osade. Jedného dňa vybuchol v bani plyn a pod zemou zostala skupina 14 baníkov. Kým záchranné čaty robili, čo bolo v ich silách, celá osada sa horúčkovite modlila a prosila Boha o pomoc. Po piatich dňoch sa záchrancovia dostali k baníkom. Všetci boli veľmi prekvapení, že na tvárach baníkov nebolo vidieť žiadne stopy zúfalstva, ba naopak. Vychádzali na povrch so spevom: Pane, naša pomoc od vekov....
Keď to mladý lekár Cronin uvidel, nechcel tomu ani veriť. Na otázku, kto im dal toľko odvahy, odpovedali: "Viera v Boha, ktorý nás miluje!" Vtedy Cronin, ktorý neveril ani v Boha, ani v ľudskú dušu, začal premýšľať, študovať a modliť sa. Po rokoch hľadania našiel Boha. Dal sa pokrstiť a stal sa kresťanom.
Hľa, jednoduchí ľudia a dokázali zapáliť lampu mužovi, ktorý si myslel, že už viac nepotrebuje nikoho. Ani my ničím mimoriadnym neoplývame. Nepýšime sa ničím iným, len ak v krížoch Ježiša Krista. Či nechceme aj my zapaľovať, dávať radosť druhým? Ale najprv musíme my svietiť! Každý musí vidieť, že sme pripravení. Musíme vedieť rozoznávať hodnoty v našom živote.
Zodpovední sa často vyhovárajú na tých druhých; cestári na dodávateľov, nadriadení na podriadených, podriadení na nadriadených, a to len preto, že neurobili všetko, čo bolo v ich silách, a nepripravili sa. A čo my kresťania? Sme pripravení? Je všetko v poriadku s našou vierou? Amen.