Meditácia na 28.09.2022
Streda 26. týždňa v Cezročnom období Lk 9, 57-62
Ako Ježiš a jeho učeníci šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“ Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ Inému vravel: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“ Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“ Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“
Prečítajte si tiež: Stigmy prezrádzajú tajomstvo života
Ježiš nikoho neponecháva v tom, že jeho učenie je ľahké. Známe sú jeho slová: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma" (Mt 16,24). Tieto slová spomínajú evanjelisti Lukáš (por. Lk 9,23) i Marek (por. Mk 8,34). A k týmto slovám Ježiš poznamenáva: „Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho" (Mt 16,25). Ježiš svoje slová potvrdzuje v praxi. Pri narodení vidíme Boha v cudzom príbytku, dokonca v maštali a ešte v jasliach. Boh o sebe raz povie prvým učeníkom: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť" (Mt 8,20). A končí svoj život na kríži, keď ho opustia apoštoli, keď mu zoberú aj šaty, keď ho oberú o meno a napíšu vinu, prečo zomiera na kríži.
Vieme, prečo prišiel na svet? Nielen, aby nás zmieril s Otcom za naše hriechy, ale aj ukázal cestu pokánia za naše hriechy. Hriech sa vždy zdá ako niečo príjemné a krásne. Páči sa nám, ale koniec je vždy rovnaký - sklamanie, horkosť a pocit viny. Sv. Vincent Ferrarský povedal: - Ako kameň môže sám spadnúť, ale sa nemôže dostať sám späť do výšky na pôvodné miesto v múre, masíve, tak i človek môže padnúť, keď spácha hriech, ale bez Božej pomoci, nedokáže sa hriechu pozbaviť. - A tak Ježiš, ktorý nám ukázal cestu pokánia, podal nám svoju pomocnú ruku, a preto sme povinní za svoje hriechy robiť pokánie. Na svete je však mnoho takých, ktorí pokánie nerobia. Za ich ako spoločenstvo sme povinní robiť pokánie my ostatní, ktorí si uvedomujeme to, čo hriech spôsobuje. Ježiš nikoho nenúti robiť niečo proti dôstojnosti človeka na ceste k očiste za hriechy. Ježiš však dovoľuje robiť pokánie aj prísnym životom. Kto má viac lásky ku Kristovi, kto si viac uvedomuje následky hriechu, ten je ochotnejší robiť pokánie. Amen.