Meditácia na 29.09.2022
Svätých Michala, Gabriela a Rafaela, archanjelov Jn 1, 47-51
Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“ Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“
Víťaz nad Luciferom. Nový dokumentárny film o archanjelovi Michalovi
Michal znamená „Kto je ako Boh?" Gabriel „Božia sila" a Rafael zase „Boží liek". Ďalej vieme, že anjel znamená „posol". A títo poslovia sa osvedčili v tom, čím ich poveril Boh. Michal zviedol víťazný boj s pyšným anjelom, ktorý vyhlásil Bohu, svojmu Stvoriteľovi: „Non serviam!" - „Nebudem slúžiť!" Gabriel oznámil Zachariášovi narodenie syna, predchodcu Ježiša a tiež Panne Márii v Nazarete, že bude matkou Syna Božieho. A Rafael verne sprevádzal Tobiáša mladšieho, zachránil mu život a uzdravil mu otca.
A dnes rovnako niečo od nás žiada Boh. Aj my sa máme osvedčiť pred ľuďmi, anjelmi, svätými a najmä pred samým Bohom. Každý človek má od Boha určený čas, miesto a okolnosti, kde sa rozhoduje o spáse. Každý máme spásu vo svojich rukách. A to preto, lebo sme stvorení na obraz Boha, keď sme dostali rozum a slobodnú vôľu. Tu si máme uvedomiť aktuálnosť svojej viery. Boh ma nebude brať na zodpovednosť za to, čo mal iný urobiť, ale čo mám ja urobiť, a to dnes aj tu na tejto svätej omši. Nesmieme si falošne nahovárať, že iní robia pre svoju dušu ešte menej. Nesúďme, ale práve naopak: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba.." (Lk 9,23), hovorí Ježiš.
Michal nás dnes oslovuje, aby sme si verne plnili svoje stavovské povinnosti kresťana. Tu sa nehovorí o sviatočnej, zvykovej a povrchnej viere, keď sa mne to hodí, páči a vyhovuje. Michal zviedol tuhý boj s pyšným kolegom, dnes už zatratencom, diablom. To je pre nás na zamyslenie. Každý z nás musíme zviesť boj s pýchou, ktorá je koreňom každého hriechu. Kto podľahne pýche, ten padá a sám si je strojcom zatratenia. Nehovor; nie som pyšný. Najprv si spomeň, ako o sebe zmýšľaš, koľko o sebe rozprávaš a každá neposlušnosť voči Bohu je naša porážka.
Gabriel nás dnes oslovuje, aby sme robili všetko z lásky, tak verne a načas, aby nás odmena od Boha neminula. Výhovorky, zľahčovanie si povinnosti, urobiť len to najnutnejšie, vypočítavosť a špekulovanie nie je dobrou vizitkou kresťana, a nedá sa to zrovnať s tým, v čom je nám Gabriel príkladom. Tešme sa, keď môžeme využiť čas, zdravie a prostriedky na získanie nových zásluh pre svoje duše. Zanedbané dobro z minulosti môžeme odstrániť, vynahradiť a doplniť. Boh aj dnes nám dáva milosť oboznámiť svoje okolie s Kristom. Kedy si sa naposledy vedel porozprávať o viere s deťmi, priateľom a spolupracovníkom, okrem kritizovania a očerňovania? Sila viery sa prejavuje aj v prístupe k potrebám Cirkvi. Čo čítam? Zapájam sa do života a diania vo farnosti?
Rafael uzdravil Tobiáša staršieho a Tobiáša mladšieho zachránil pred smrťou. Okolie, kde žijeme, potrebuje náš príklad, dobro slovo, aktívny prístup ku spáse svojej duše. Hriech a každé zlo a tiež aj zanedbané dobro škodí veriacemu človeku oveľa viac ako rakovina. Tá telo zničí dočasne, ale hriech dušu na celú večnosť.
A keďže si uvedomujeme aktuálnosť viery, je potrebné vždy stáť tam, kde nás chce mať Boh a splniť to, čo od nás vyžaduje. Nikdy však nie tak, ako to urobili vojaci, o ktorých píše anglický spisovateľ Luis Wohl v knihe Strom života: Keď vypukla vojna medzi dvoma kandidátmi o cisársky trón Rímskej ríše, veliteľ rímskych severných vojsk v Trevíri, na hranici medzi Galiou a Germániou, skôr akoby zaujal stanovisko k cézarom, chcel sa presvedčiť o spoľahlivosti svojich dôstojníkov a legionárov. Dal ich nastúpiť a zavelil: - Kto je kresťan, nech predstúpi! – Vtedy pozoruhodná časť legionárov vystúpila z radu, ale i mnoho dôstojníkov. Bol to prejav veľkej odvahy, lebo všetci mali ešte v pamäti jedno z najkrvavejších prenasledovaní za cisára Diokleciána. Po chvíli Konstancius znova zavelil: - Kto je kresťan, nech predstúpi! – A znova niektorí urobili krok vpred. V tábore zavládlo ticho a nik sa ani nepohol. Všetci s napätím čakali, čo prísny, ale spravodlivý veliteľ urobí.
Po dlhšej prestávke Konstancius vytiahol papyrus so zoznamami kresťanov a začal čítať mená dôstojníkov, počnúc najvyššou šaržou: - Quintus Fabius, ty si kresťan nemal si odvahu priznať sa. Si degradovaný! Ty budeš schopný zradiť Rím, lebo si bol schopný zradiť svojho Boha. Ty, Julius Naso, budeš raz schopný zradiť Rím, ako si bol schopný zradiť svojho Boha. Si degradovaný. Marcus Fluvius, ty si schopný zradiť Rím, ako si zradil svojho Boha. Si degradovaný! – A tak Konstancius postupne vylúčil z armády všetkých dezertérov viery medzi dôstojníkmi a vyhlásil, že dôveruje v kresťanských dôstojníkov a vojakov, lebo vedeli byť za každú cenu verní svojmu presvedčeniu.
Uvedomil si, že kresťanstvo je novým významným faktorom, s ktorým treba počítať, o ktorý sa treba oprieť, na ktorom možno stavať. S takto zjednoteným a vnútorne solidárnym vojskom mohol si Konstancius vybojovať cisársku korunu. Pred rozhodujúcou bitkou na milvijskom moste videl podľa legendy kríž a počul hlas: - V tomto znaku zvíťazíš! – A pod týmto znakom zvíťazil. Tak sa začala nová kresťanská éra Ríma, Európy a sveta.
A tak si dnes uvedomujeme a prijímame za svoje, že viera je vec aktuálna a časová pre každého z nás.
Dnes chceme preto zviesť boj po príklade Michala archanjela.
Dnes chceme splniť každé poslanie, ktorým nás poveruje Ježiš cez Cirkev.
Dnes chceme sprevádzať na ceste ku spáse všetkých, ktorých nám posiela Ježiš do cesty. Toto je cesta víťazstva, cesta istá a cesta k večnej budúcnosti. Amen.